Zavreté reštaurácie vs. viac času na rodinné varenie.

Vykupovanie trvanlivých potravín vs. pečenie domácích variant.

Uzavrené fitness centrá a nedostatok bežného prirodzeného pohybu vs. viac času na domáce cvičenia.

To, čo z toho preváži, záleží na viacerých okolnostiach. 

Ste marketingový pracovník na homeoffice alebo zdravotná sestra pracujúca 12-hodinové smeny? 

Zostali ste v karanténe ešte so ženou a 2 malými deťmi alebo bývate sami, prípadne vo dvojici?

Máte z dôvodu uzavretia podnikov a následného prepúšťania finančné ťažkosti alebo nie?

Tak či onak, tento krízový stav pandémie Covid-19 nás preveruje. Našu trpezlivosť, zhovievavosť, vôlu a v neposlednom rade aj naše zdravie. Preverí však aj náš spôsob uvažovania a rozhodovania v kontexte výberu a prípravy potravín a starania sa o seba. A to môže mať veľký dopad na  našu figúru, nemyslíte?

Nápor nielen na psychiku, ale aj na management stravovania

Táto situácia je pre nás nová, stresujúca a stavia nás do role veľkého podriaďovania sa, na čo už moc nie sme zvyknutí, takže nás to môže frustrovať. Deťom sa zavreli školské jedálne, dospelákom závodné jedálne a reštáurácie - jedlo si tak musíme obstarať sami. Je to tak, ale už len tento bod môže byť veľký problém. Rodiny už prestali chystať jedlá každý deň a zo spoločného stravovania sa tiež stala skôr rarita (česť výnimkám!). Preto je potreba sa novej situácii prispôsobiť. 

Niekto je zvyknutý plánovať si nákupy, jedálniček, a preto sa ho táto zmena nijak nedotkne a v domácom varení bude pokračovať ďalej. (Navyše je veľká pravdepodobnosť, že takýto človek zostane aj naďalej pohybovo aktívny). Pre iného bude zrazu nová situácia zaťažkávajúcou skúškou, a je dosť možné, že v nej neobstojí, že si bude nechávať dovážať jedlá z najbližších reštaurácii alebo krabičkových firiem, lebo toto ešte vo väčšine miest funguje. Nevnímám ako problém ani jeden bod.

"Na výskyt nadváhy a obezity má vplyv celá rada okolností, nielen udalostí."

Keď sa odprostíme od pohybovej zložky (tiež máme ale na výber, či karanténu strávime na gauči alebo cvičením), to, či z tejto pandémie vystúpime s rovnakou figúrou alebo nie, bude záležať hlavne na:

• pravidelnosti
• Niekto možno v domácom prostredí pocíti väčšiu túžbu uzobávať, čo určite nie je dobré. Rovnako tak ani vynechanie niektorých chodov a tzv. jedenie z posledných síl, ako to ja zvyknem nazývať, neprospeje nášmu telu. (V preklade, po odpracovaní potrebného zjedz, čo vidíš). Chce to režim, chce to pravidelnosť!
• celkovej skladbe jedálnička
• Inak povedané, to, že si objednáte pizzu ešte neznamená, že priberiete. A trúfam si povedať, že ani keď si ju budete objednávať viackrát do týždňa. Na čom však bude záležať výrazne viac bude to, čo si k tej pizzi dáte v rámci dňa a týždňa. Či zaraďujete základné potraviny, akými sú ovocie, zelenina, strukoviny, orechy, obilniny, mliečne výrobky. Či skrátka jete pestro a nie ste skutočne len na chlebe s paštékou alebo konzerve špagetky s cestovinami. Zároveň neznamená, že pokiaľ si niekto vypeká vo veľkom domáce chleby, buchty, džemy, ..., že to jemu telu teraz prospeje. Všetko s mierou, nezabúdajme!
• výbere potravín
• Na kupovaní trvanlivých potravín do zásoby nevidím nič zlé, pokiaľ sa teda nebavíme o 10 kg múky či 5 l oleja. Trvanlivé potraviny vám dlho vydržia, a tak nemusíte utekať po každý liter mlieka či paradajky do obchodu. Zásobovanie sa potravinami však tak isto prináša úskalia - jednak je to ich samotná doba spotreby - teda, za aký čas to všetko pojete (dá sa aj za 2 dni, dá sa aj za 2 týždne), a jednak konkrétny výber potravín. 

Ako si vystaviať nákupný zoznam?

Pokiaľ by ste túto mimoriadnu situáciu radi zobrali za pačesy, naučili sa čo to nové variť a urobili niečo pre svoje zdravie, dodržiavajte režim (áno, vstávajte a choďte spať v rovnakej dobe, češte sa, umývajte sa), pravidelne sa hýbte a PLÁNUJTE STRAVU! A určite bude fajn, keď občas podporíte nejakého podnikateľa a necháte si doniesť obed či večeru.

Prinášam vám TOP 20 potravín, ktoré sa nebojím mať doma v zásobe:

• múka - nemám len jeden druh a jeden stupeň mletosti - je fajn mať múku ako pšeničnú/špaldovú hladkú, tak aj žitnú, prípadne nejakú celozrnnú variantu
• mlieko - síce chuťovo preferujem čerstvé, to dlho v chladničke nevydrží, preto je fajn mať aj nejakú tú zásobu UHT. A dúfam, že teraz nebudete komentovať sloganmi, že UHT je mŕtve mlieko a obsahuje škodliviny! Lebo to nie je pravda. Písala som o tom tu: http://bojzadobrejedlo.blogspot.com/2015/07/10-najcastejsich-mytov-o-mlieku.html
• cestoviny - hej, tie celozrnné majú väčší podiel vlákniny, ale mne osobne nevadia ani klasické. Vlákninu môžete navýšiť aj prostredníctvom iných potravín.
• olej - na tepelnú úpravu repkový, do studenej panenský olivový. Neviem, ako vy, ale mne oleje vydržia strašne dlho, takže karanténa by teoreticky mohla prebiehať dlho a ja by som kupovať fakt nemusela.
• konzerva tuniaka/sardiniek - na prípravu nátierok, do šalátu... to je musthave!
• konzerva paradajok, pyré - toto sa náramne zíde do omáčok. Ušetrí to kopu času s varením, šúpaní ma krájaním, pasírovaním... 
• konzerva cíceru, červených fazulí - na čo sa teraz crcať s namáčaním strukovín, keď sa dajú zohnať už uvarené? Dokonca aj v menšom balení, čo iste oceníme pri príprave šalátov alebo nátierky.
• ryža, zemiaky a netradičné formy príloh: napr. bulgur, kuskus, proso
• červená šošovica, hnedá šošovica a hrach - červenú uvaríte aj bez namáčania raz dva, tie zvyšné dve musíte namáčať, ale do polievok alebo prívarkov si to zas inak ani neviem predstaviť
• mrazená zelenina a ovocie - do polievok, pod mäso, na prípravu smoothie, do kaší...
• sterilizované uhorky - keď nemáte od (starej)mamky, zídu sa aj kupované.
• ovsené vločky - z toho často robím aj múku - stačí len zmixovať na jemno.
• orechy a semienka, prípadne sušené ovocie - ja dávam kvôli kvalite a pridanému cukru prednosť lyofilizovanému, eventuálne nedoslazovanému
• nejaká tá kvalitná vysokopercentná čokoláda - či už na varenie alebo do kaše na nastrúhanie a... ok, aj na uzobávanie
• chladené potraviny: maslo, vajcia, biely jogurt, kefír/acidko, smotana, tvaroh, žervé, syry, kvalitná šunka, mäso, tofu
• bazalkové pesto, arašidové maslo
• olivy
• horčica, kečup, sójová omáčka, čakankový sirup a hej aj cukor, tomu sa nebráním úplne
• bylinky v kvetináči
• a potom nejaké to ovocie a zeleninu v čerstvej podobe a pečivo- to je pre mňa asi najväčší "hořák" v týchto situáciách

Voľba je na vás, tak to nepremrhajte!
Pevné zdravie a veľkú dávku vôle a trpezlivosti praje
Vaša Petra

Dnes nás viac ako inokedy charakterizuje publikačná explózia a túžba po informáciách. Po vedomostiach, poznaní a istote. Málokedy, alebo skôr málokto si však v náplave emócii uvedomuje relevantnosť - pravdivosť zdroja. Často sa odkazujeme na štúdie, oháňame sa argumentami odborníkov, odkazujeme na (naše) skúsenosti. Všetko sa denne mení a my často nevieme, ktorá bije.

Pozor na oháňanie sa štúdiami
Nájdeme už snáď VŠETKO na všetko! Štúdii je kopa, niektoré sú na tej najprestýžnejšej úrovni - hovorí sa im metaanalýzy a systematické prehľady - niektoré sú vykonávané len na pár jedincoch a nevyšly v žiadnom vysoko impaktovanom časopise - skrátka, s dobrou vedou nemajú nič spoločné. Niekedy natrafíte aj na štúdie na zvieratách či iba na Petriho miskách, ktorých výstup ale nemusí znamenať tú istú interpretáciu aj pre ľudské zdravie! Takže neznamená, že keď vyšla na niečo štúdia, ktorá váš argument podporuje, že to je automaticky univerzálna pravda/riešenie/všeobecne platný úzus.

Lenže laik sa v tom nevyzná. Navyše, nemá čas prelúskavať sa všetkými tými odbornými textami, najčastejšie v angličtine. Nemá ani chuť riešiť to všetko dopodrobna. A tak otvorí google a napíše heslo, pod ktorým hľadá odpoveď na svoju otázku. Narazí na rôzne texty. Často si protirečia. Bodaj by nie, keď každý sa odvoláva na iného odborníka, keď každý prežuje inú štúdiu.

Pri prežúvavaní, teda zmene textu odborného na popularizačný, dochádza k množstve chýb, ku skresleniu a vymazaniu kľúčových informácii, a tak sa pôvodná vedomosť môže úplne stratiť. Je ťažké písať popularizačno-náučné texty pre laika tak, aby bolo všetko na poriadku. Neznamená to však, že sa to nedá. Len je treba vedieť, ako na to. A to už je umenie. Alebo, lepšie povedané schopnosť.

Takže...

Ako sa v tom celom vyznať? Kde a ako hľadať relevantné informácie?

• Dnes už neplatí odvolávať sa na vzdelanie. Dnes si musíte ďaleko viac študovať, čo konkrétne, kde a kedy daný človek vyštudoval. Príklad: Niekto sa označí ako odborník na výživu. Pred menom má titul MUDr., alebo PharmDr., a tak vás napadne, že to bude erudovaný odborník. Lenže na farmácii ani medicíne sa výžive nevenuje viac ako pár hodín v prednáškovom bloku, eventuálne nejakom predmete. Je potreba ísť hlbšie. Príklad: Je daný lekár atestovaný v odbore klinická výživa? Ak áno, pravdepodobne bude rozumieť klinickej výžive, ale už napríklad nebude schopný vyjadrovať sa k problematike toxicity alebo technológie potravín. Technológ potravín zas nebude kompetentný ohľadom liečebnej či preventívnej výživy. Nie je skrátka odborník ako odborník.
• Referencie, počet sledujúcich ani vyšperkovaný profil odvolávajúci sa na celoživotné vzdelávanie v odbore neznamená odbornosť. Prosím, myslime na to vždy, keď nám bude nejaký ambasador ponúkať očistu tela a odvolávať sa na svoje referencie.
• Knihy o výžive ani dokumentárne seriály na Netflixe nemusia byť relevantným zdrojom informácii - kým sa vydá nejaká kniha, často to trvá tak dlho, že informácie môžu byť už neaktuálne (neplatí ale vždy, sú knihy o výžive, ktoré sú spoľahlivým zdrojom dobrých informácii - ak by ste nejaké chceli doporučiť, napíšte mi do komentára). Dokumentárne filmy zas točia často hviezdy, ktoré si chcú primárne vybudovať značku a zarobiť si. A aby to malo sledovanosť, si pište, že tam budu prelomové novinky, ktoré vám vyrazia dych!
• Skúsenosti nepredurčujú človeka k odbornosti a relevantnosti. Aj keď bude mať paní Banánová túto skúsenosť spolu s ďalšími piatimi ženami, neznamená, že to bude písané pravidlo a bude platiť pre všetkých. Niekomu by mohlo aj dosť výrazne ublížiť.

Moja rada na záver je:

"Zbystrite vždy, keď vám pod ruky príde senzachtivá alebo niečím prelomová informácia",

pretože v drvivej väčšine prípadov sa nebude zakladať na pravde, ale na marketingovej stratégii nejakej firmy/jednotlivca.

Dávajte na doporučenia vládnych inštitúcii, riaďte sa vlastným rozumom a blogy a instastories sledujte s rezervou. ;)