Nenaleťte šarlatánom – výživovým poradcom!

Profesia výživového poradcu, nutričného terapeuta či špecialistu na výživu je v dnešnej dobe veľmi atraktívna a populárna.  Informácii je mnoho a väčšina ľudí má z toho akurát tak veľký guláš. Ak sa skutočne zaujímajú o svoje zdravie, vyhľadajú (pseudo)odborníka na výživu. Komu veriť a ako nenaletieť?

Prebraté z:
http://www.anh-usa.org/campaigns-draft/monopoly-over-nutritional-therapy/

Poďme sa najprv zorientovať v názvoch

Nutričný terapeut/špecialista – odborník na výživu zdravých i chorých jedincov (môže pracovať v nemocničných zariadeniach), konzultant vhodnej, individuálnej stravy s ohľadom na zdravotný stav, vek a preferencie pacienta/klienta. Toto označenie smie používať len absolvent vysokoškolského štúdia na lekárskych fakultách (na Slovensku je problém už v tomto bode) alebo (bohužiaľ) i vyššej odbornej školy so zdravotníckym zameraním (označenie diplm. nutričný terapeut). Absolvent 4-ročného štúdia na strednej zdravotníckej škole v tomto odbore je nutričný asistent a môže pracovať len pod odborným dohľadom nutričného terapeuta/špecialistu.

Výživový poradca – všeobecne, absolvent obyčajného kurzu zameraného na výživu bez akýchkoľvek hlbších znalostí fyziológie, biochémie, klinickej výživy a iných potrebných náležitostí. Často tiež absentuje prax v odbore. Poburujúce je, že takéto kurzy ponúkajú napr. aj na stránkach zľavomatu

Preč s kurzami na výživu

Keď si to zhrnieme, „odborník“ na výživu môže byť prakticky hocikto. Paradoxom je, že Český (i slovenský) živnostenský zákon neviaže živnosť výživového poradcu na žiadne vzdelanie. Ide teda o voľnú živnosť, ktorú môže dostať automechanik či právnik, oba bez čo i len základných vedomostiach o fungovaní tela (Pozor, titul nemusí byť teda všetko!).  Podľa mňa je to vrchol zlyhania štátu v smere kompetencií vytvoriť nejaké kritéria na výkon tak odborne náročného povolania, akým je nutričný terapeut.

Získať domnelú odbornosť nie je vôbec náročné. Stačí, ak sa zúčastníte nejakého seminára, workshopu či konferencie, ktorú usporiadava firma, často s povolením nejakého ministerstva (aby to znelo kvalitnejšie), zaplatíte si, získate certifikát a samozvaný odborník na výživu je na svete.  Ale veď na tom nie je nič zlé, či?... Nuž, certifikát v ruke neznamená automaticky vedomosti a schopnosti, lebo je získaný (po väčšine) len na základe účasti. Nemá tak žiadnu výpovednú hodnotu, pretože sa neudelí po vykonaní záverečných testov znalostí ani skúšok. Akú váhu má potom pýšiť sa týmto „diplomom“ a mať v rukách zdravie stovky obyvateľov a pýtať od nich nekresťanské peniaze za všeobecné platnú radu, ktorá v konečnom dôsledku aj tak zrejme nepomôže?... Zverili by ste sa do rúk niekoho, kto vlastne absolútne nemusí rozumieť tomu, čo vás trápi a ako nato? Lebo ja teda nie!!! Vôbec nemusím mať veľkú fantáziu na to, aby som si dokázala predstaviť, že na získanie certifikátu odbornosti na výživu stačí dotyčnému počúvať MP3-ku, prezerať si sociálne siete či dokonca prihodiť nejaké drobné do vrecka vyššieho a sedieť v teple domova. Áno, aj takto vyzerá naša spoločnosť. No čo, stále sa vám páči predstava navštíviť takéhoto šarlatána?

Kto je potom erudovaný?

Podľa mňa, poradca v tak citlivej oblasti by mal mať nielen patričné vzdelanie (v prvom rade!), ale i istú dávku vedomostí, skúseností a empatie. Mal by poznať:

• Fungovanie tela, metabolizmus, čomu odpovedá vysoká dávka kvalitnej biochémie, fyziológie (i tej patologickej), klinických odborov vrátane základov genetiky a farmakológie.

• Príčiny a priebeh zdravotných ťažkostí pacienta/klienta a možnosti riešenia. K tomu patrí samozrejme náuka o potravinách.

• Kompletný sortiment potravín rastlinného i živočíšneho pôvodu a ich dostupnosť na našom trhu a mal by zohľadňovať v príprave jedálnych plánov taktiež ich sezónnnosť

• Vhodné technologické úpravy  pokrmov, nutričné zoženie potravín a ich správnu využiteľnosť organizmom.

• Možnosti a vhodnosť fyzickej aktivity (bez pohybu to prakticky nejde)

• Mal by mať tiež istú dávku socioekonomických znalostí, mal by vedieť edukovať, porozumieť, podporiť, utešiť a motivovať

• Rozhodne sa žiada INDIVIDUÁLNY PRÍSTUP, žiadne všeobecne naučené rady do života, ako učia na už spomínaných kurzoch!

Toto je len hrubý základ toho, čo sa očakáva od nás nutričných terapeutov. Nič z tohto vás nenaučí niekto za pár hodín semináru.

Na čo si dať ešte pozor

• Zázraky rýchleho úbytku váhy – schudnúť 5 kg/mesiac je krásna predstava, to áno. Už horšie je potom pozrieť sa po skončení sľubovanej diéty do zrkadla kvôli jojo efektu. Dobrý poradca vie, že správne a trvalé chudnutie je pomalé! A že žiadne zázračné diéty nefungujú natrvalo.

• Propagácie doplnkov výživy typu: „po kúpe tohto výrobku sa zbavíte zbytočných kíl bez námahy a driny vo fitku“, bla bla bla..... Vždy keď vám niekto povie podobné vety, nech sa vám spustí alarm, že sedíte u šarlatána, ktorý si chce akurát tak zarobiť a vaše zdravie mu je ukradnuté.

• Recyklované srdcervúce príbehy, ako sa po tej a inej diéte podarilo schudnúť (najlepšie s fotkami pred a po chudnutí)....

Nie a ešte raz nie! K zostaveniu výživového plánu patrí kompletná nutričná, rodinná anamnéza,  prekonané a terajšie ochorenia, užívanie liekov a antropometrické údaje získané z merania (váha, výška, vypočítané BMI, obvod brucha, zadku, taktiež zistené hodnoty zastúpenia tuku, prípadne aktívnej svalovej hmoty z bioimpedančných prístrojov). Chcem však upozorniť na fakt, že tak ako samotné BMI vám nepovie veľa o skutočnom zložení tela, tak ani všetky moderné prístroje nie sú úplne vypovedajúce. Dôležitá je komplexnosť daných zistení, nesmie tiež chýbať záznam o vašom stravovaní (používajú sa na to špeciálne záznamové archy, kde si klient zaznamenáva kedy, kde, s kým a čo jedol, pil, ako sa pri tom cítil, popisujú sa tam tiež pocity hladu a fyzická aktivita). Nie je dobré odporúčať klientovi niečo, čo nemá rád, nemôže si dovoliť alebo to nevie zohnať v obchode. A tak isto nie je dobré porovnávanie sa s tabuľkami. Každý z nás je iný, má iný metabolizmus, iné nároky na výživu, preto, podotýkam ešte raz, všetko treba riešiť individuálne.

Naraziť na nutričného poradcu, ktorý sa vám bude venovať bez toho, aby na vás finančne profitoval, nie je teda jednoduché, ale nedá sa všetkých hádzať do jedného vreca. Ak sa rozhodnete zveriť sa do rúk pravého odborníka, verím, že budete spokojní. Vždy si však preverte jeho vzdelanie a veľa preveľa sa vypytujte. Aj tak možno zistíte jeho záujem o danú problematiku a nepriamo i to, či odbor absolvoval na výbornú alebo musel väčšinu predmetov niekoľkokrát opakovať.

Ak sa vám článok páčil, hlasujte na: http://vybrali.sme.sk/c/Nenalette-sarlatanom-vyzivovym-poradcom/