Prečo sa oplatí zdravo žiť?

„Žiť zdravo“ je dnes moderné a „in“. Je to veľmi často rozoberaná téma (najmä ženským pohlavím), avšak, s výnimkou pár nezainteresovaných jedincov, nás zaujíma všetkých. Každý z nás chce totiž žiť dlho v plnom zdraví. O tom, „ako zdravo žiť“, nájdete nespočetne veľa článkov, no máloktorý z nich sa zaoberá otázkou, „prečo vôbec zdravo žiť“. No ak človek nemá odpoveď na druhú otázku, nenájde silu riešiť tú prvú. 

Odpoveď majú Japonci

Podľa Japoncov má každý z nás svoje Ikigai. Ikigai sa dá voľne preložiť ako „dôvod k žitiu“, niečo, kvôli čomu sa oplatí každé ráno prebúdzať a nemyslím tým kávu a sladký croissant na raňajky (Francúzi majú podobný termín - raison d'être, hoci tam by som si tipla, že ďaleko od croissantov to mať nebude). Japonci veria, že každý z nás si môže vybudovať svoje vlastné ikigai, a to hlbokým hľadaním v sebe. Pre niekoho Ikigai znamená chodiť si každé ráno o piatej zabehať, pre iného je to starať sa o vnúčatá. V každom prípade však tento typ zmýšľania nevedie k frustrácii a prináša vnútorné uspokojenie na rozdiel od mentality Američanov či Európanov, ktorí sa v jednom kuse sami seba pýtajú, prečo sme prišli na svet, aký zmysel má náš život, či porodiť deti, či vyštudovať a či to má vôbec cenu, keď aj tak vlastne umrieme.

Vedecké štúdie ukázali, že ak nájde niekto svoje Ikigai, má znížené riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia (1). To je možno práve dôvod, prečo sa Japonci dožívajú tak vysokého veku. O ich dlhovekosti špekulujú odborníci už roky. Hovorí sa, že zdrojom ich štíhlosti a zdravia je pestrá, striedma strava (veľa rýb, menšie porcie, menej sladkostí a bieleho pečiva atď), veľa pohybu, no prikladajú veľký dôraz i na rodinné či priateľské vzťahy... Mnohí z vás si však povedia: „No dobre, Japonci a čo my, Európania?“ Viacerí autori uvádzajú, že beznádej zvyšuje riziko smrti bez ohľadu na zdravotný stav či sociálno-ekonomický status (2). Čo z toho vyplýva? Je jedno, na ktorom konci sveta sa práve nachádzate, jediná maličkosť, ktorú by si človek mal zaobstarať, je nájsť svoj zmysel života, nech to nazývate akokoľvek. Na otázku, kde hľadať svoj zdroj šťastia a zmyslu života, vám žiaľ neodpoviem. Každý z nás je iný, má iné záujmy, iné priority, iné zázemie.

Niečo na tému strava

V dnešnej dobe je veľmi populárne označovať to, čo si vložíme do nákupného košíka či do úst, za prívlastok zdravý alebo nezdravý. Poviem vám však jedno. Neexistuje úplne zdravá či nezdravá potravina. (odhliadnúc od problémov s hygienou potravín). Všetko záleží len na množstve. Problémom však je definovať to dané množstvo. (viac v budúcich článkoch). To, na čo však chcem podotknúť sú zas tí naši Japonci. Mohla by som vymenovať niekoľko krajín, kde sa obyvatelia dožívajú vyššieho veku ako u nás, kde majú lepšie stravovacie návyky (možno aj vďaka tomu dlhší vek), vrátane Japoncov. Ale asi to nemá cenu. Pre niekoho strava proste nebude nikdy prioritou číslo jedna. Taký človek bude mať iné Ikigai. Správe sa stravovať má rozhodne zmysel, ale sú ľudia, ktorí sa celý život nevhodne stravovali, mali zlý životný štýl a dožili sa krásneho veku. Hold, mali svoje super silné Ikigai.

Upratovanie v hlave!

Podľa mňa je dôležité najprv si upratať v hlave. Ak je niekto vyrovnaný a spokojný, často môže jesť aj kriedu, ak sa však jedná o človeka neurotika, ktorý je v ustavičnom kŕči, strese, môže ho poraziť aj pri dokonalom domácom műssli. Keď je človek vyrovnaný, často ho to k tým kriedam ani neláka. Už akosi sám od seba vie, že kriedy nie sú ani chutné, nie to ešte zdravé.

K záveru...

Byť zdravý znamená mať čas na seba, svoju rodinu a priateľov. Keď človek neustále behá po doktoroch, nestíha si užívať bežné krásy života. A že v nemocnici nie je super, vie snáď každý z nás. A navyše, za zdravotnú starostlivosť sa čo-to platí a nie je to zrovna málo. Život vedený zdravým životným štýlom nám môže ušetriť nielen financie a nervy, ale i čas, ktorý môžeme využiť prospešnejšie.

A čo ja?

Jasná hlava a čisté telo prináša automaticky lepšiu kvalitu života. A o to predsa ide. Pre mňa je dôležité, aby som si každý deň užívala naplno so svojimi blízkymi. Zbožňujem ten pocit, keď sa dokážem tešiť z úplných maličkostí, keď sa nechám hýčkať (sebou alebo priateľmi), keď sa môžeme venovať sebe, svojmu zdraviu.  Umieram, keď si nemôžem zacvičiť, keď mi nútia jedlo, ktoré nepovažujem za svoje, a keď mám stres dlhšie ako deň. 3 faktory, ktoré ma ničia. Neviem, či môj recept na život je správny, aby som sa dopracovala k dlhovekosti. Je mi to asi jedno. Nemyslím si, že je dobré žiť dlho a nešťastne. Radšej budem žiť kratšie, ale o to ZDRAVŠIE, spokojnejšie!  Mám svoje Ikigai, nájdite ho aj vy. J

Zdroje

1 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/18753736

2 http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/8849626