Batáty, nazývané sladké zemiaky, sú koreňové hľuzy rastliny podvojník batátový. Pochádza zo strednej Ameriky a v tropických oblastiach nahrádza zemiaky. Svojou lahodnou sladkou chuťou sa podobá tekvici hokaido.

Ak ste batáty do svojej kuchyne ešte nepustili, mám pre vás skvelý recept, ktorý vás, dúfam, presvedčí o ich výbornej chuti a článok, ktorý vám objasní ich veľký nutričný význam.

Batáty sa zaraďujú medzi najvýživnejšiu zeleninu, a to vďaka vysokému obsahu mnohých zdraviu prospešných látok:

  • betakarotén - rastlinné farbivo, vďaka ktorému sú hľuzy sfarbené do oranžova. Betakarotén je prekurzorom vitamínu A, ktorý potrebujeme pre správnu funkciu slizníc, pokožky, zraku, imunitného systému a pre metabolizmus železa.
  • luteín a zeaxantín - ďalšie z rastlinných farbív (xantofyly), ktoré pomáhajú ochraňovať oči pred makulárnou degeneráciou
  • draslík - podobne ako zemiaky, aj batáty obsahuje veľké množstvo tejto minerálnej látky, ktorá pôsobí priaznivo na srdce a svaly a prispieva k normálnej činnosti nervovej sústavy
  • vláknina - najmä pektín a škrob, vďaka ktorým fungujú vaše črevá správne
  • rastlinné steroly - pomáhajú znižovať hladinu cholesterolu v krvi
  • vitamín C, B1, B5, B6 a ďalšie

Batáty sa dajú využiť mnohostranne. Najčastejšie sa varia, pečú, ale dá sa z nich spraviť kaša či dokonca koláč. Jedzte ich pokojne aj so šupkou, získate tak viac vlákniny, vitamínov a minerálnych látok. Dajú sa pripraviť v mikrovlnke, ľahko sa opekajú, grilujú a varia.

Pečené kura s broskyňami, kešu a batátmi
1. kuracie prsia opečieme z každej strany na panvici s olejom a ďalej zapečieme v trúbe spolu s plátkami broskýň.
2. Batáty dôkladne umyjeme a nakrájame na kolieska. Potrieme olejom a opekáme na panvici z každej strany zhruba 5 min, kým nebudú mäkké.
3. Servírujeme s kešu, bazalkou, prípadne petržlenovou vňaťou.

Dobrú chuť :)





Zdroje
1 http://www.nutrition-and-you.com/sweet_potato.html 
2 zdravotné tvrdenia: Nariadenia komisie EU č. 432/2012
Baklažán ma nikdy neoslovil tak, ako ostatných nadšencov ovocia a zeleniny. Prišiel mi vždy gumový a mdlý, takmer bez chuti. Objavila som však jeden skvelý recept, o ktorý by som sa s vami rada podelila.


Na 2 porcie budete potrebovať:
  • 1 stredne veľký baklažán
  • 3 strúčiky cesnaku
  • 1 chilli papričku
  • čerstvú petržlenovú vňať
  • citrónovú šťavu
  • olivový olej
  • soľ
Ako na to:
1. Baklažán olúpeme, nakrájame a osolíme a necháme ho "vypotiť".
2. Po pár minútach potenia baklažán premyjeme vodou a osušíme v utierke.
3. Na panvicu pridáme osušený baklažán, po chvíľke nadrobno nasekaný cesnak, rozkrájané chilli a petržlenovú vňať.
3. Na záver pokvapkáme citrónovou šťavou a olivovým olejom.

Baklažán chutí jemne kyslo, trošku štipľavo s jemnou príchuťou petržlenky. Parádne kombinácie, ktoré odporúčam vyskúšať. Ja som si k tejto prílohe ešte pripravila kuracie mäso na kurkume a varené zemiaky, aby som si dopriala výdatnejší obed.

(Ne)zaujímavé nutričné zloženie:

Baklažán ospevujú mnohé fitness stránky, a to najmä vďaka priaznivému nutričnému zloženiu. A tak som sa baklažánu pozrela bližšie na zúbky.

Baklažán obsahuje 88 % vody, preto chutí ako.... ako niečo medzi cuketou a uhorkou. Proste samá voda, preto i nízke množstvo kilojoulov nie je ničím prekvapujúce (má ich len 137kJ). Z prevažnej časti sú v ňom obsiahnuté sacharidy (aj to pramálo). Medzi pozitíva baklažánu patrí určite vyšší obsah vlákniny. Vitamíny síce nejaké obsahuje, ale v tak zanedbateľných množstvách, že na to, aby ste z toho mali benefit, by ste ich potrebovali zbaštiť hneď niekoľko. Pre kardiakov by sa hodila informácia, že obsahuje nízke množstvo sodíka a žiadny cholesterol. Z tukov, ktoré takmer neobsahuje, má zastúpené len polyénové mastné kyseliny (PUFA), ale opäť v zanedbateľných množstvách, takže ho nemôžeme prehlásiť ani za kráľa zdravých tukov.

Aký je záver?
Ak vám baklažán chutí, jedzte ho. Z nutričného hľadiska nemá zlý obsah živín. Ak vám príliš nezachutil, nelámte si hlavu, že ho nemáte na tanieri. Existuje aj hodnotnejšia zelenina a ovocie.

Prajem skvelé kuchárske nápady a dobrú chuť :)


Zdroj:http://nutritiondata.self.com/facts/vegetables-and-vegetable-products/2858/2
Dnes už asi málokto z nás konzumuje stravu za stolom v rodinnom kruhu v dobrej atmosfére. Možno sa budete čudovať, ale tento trend jedenia osamote a navyše s absolútnym odpútaním pozornosti škodí viac ako by sa dalo čakať.
https://pixabay.com/cs/rodina-j%C3%ADst-u-stolu-stravov%C3%A1n%C3%AD-619142/
Vedci z Bringhamu a Coloráda totiž zistili, že zvuk, ktorý vzniká pri jedení významne ovplyvňuje množstvo skonzumovanej stravy. Tento fenomén popísali ako "crunch effect", čo by sa dalo voľne preložiť ako "efekt chrúmania". Ide o to, že pri sústredení sa na jedlo (nielen na jeho chuť a fyzický pohľad, ale tiež na zvuky vydávané pri ulomení kusu, pri žutí, chrúmaní...) vydávame signály do mozgu o tom, čo robíme. Mozog na tento podnet potom odpovedá - buď sa apetít potlačí, alebo nie a my jeme ďalej. Keď zvukový zmysel ochromíme počúvaním hlasnejšej hudby alebo pozeraním TV môže nastať nadmerná konzumácia jedla. Pocit sýtosti sa totiž nedostaví tak skoro, ako keď sme na jedenie sústredení. 

Účastníci tejto štúdie mali pri konzumácii praclíkov na sebe slúchadlá, v ktorých hral určitý typ hudby, buď hlasná, ktorá prekrývala zvuky jedla a tichá, ktorá do tohto procesu veľmi nezasahovala. Výsledkom bolo, že dobrovoľníci, ktorí počas jedenia počúvali hlasnú hudbu skonzumovali až 4 praclíky oproti 2,75 skonzumovaných praclíkov u dobrovoľníkov, ktorí popri jedení počúvali tichú hudbu.

Tento fenomén odpútania pozornosti od jedla (ako si ho ja voľne nazývam) je pomerne častý a netýka sa len zvukov pri jedle. Neškodí nám len hlasnejšie počúvanie hudby, ale tiež pozeranie TV, hranie sa na PC, prezeranie fotiek na instagrame, preklikávanie na sociálnych sieťach,  čítanie, pobehovanie po izbe a robenie všetkého možného. A ruku na srdce. Koľkým z vás sa sčítalo hneď niekoľko aktivít?

Hoci sa efekt chrúmania a sústredenia sa na jedlo javí ako niečo nepodstatné, verte, že významným spôsobom môže prispievať k nadváhe a obezite, a to najmä u detí, ktoré sa učia výživovému správaniu a vhodným návykom. Preto to nepodceňujte a myslite na to pri každom žutí. Aj keby to nemalo vydávať atraktívne zvuky :)


Zdroj
https://www.sciencedaily.com/releases/2016/03/160315131902.htm
Blíži sa jar, čo pre mnohých ľudí znamená bolesť v oblasti žalúdku, nechutenstvo, nevoľnosť, pocit plnosti a častejšie návštevy u lekára. Reč je o vredoch žalúdkadvanástnika, ktorými trpí približne 10 % Európanov a mnohí z nás ani nevedia, že ich majú. O tom, aké faktory prispievajú ku vzniku vredovej choroby, ako sa ochorenie lieči a aká dôležitá je v rámci terapie strava sa dozviete v článku, ktorý som napísala pre portál: https://www.slovenskypacient.sk/vredy-zaludka-priciny-vredy-dvanastnika-prejavy-helicobakter-pylori/


Geneticky modifikované organizmy a ich praktické využitie sú v dnešnej dobe horúcou témou   č. 1. Dohady medzi environmentálnymi aktivistami, poľnohospodármi, ekológmi, bioetikmi, genetikmi a odborníkmi na výživu a potraviny sú nekončiace. Do celého procesu vstupuje i zákazník - konzument, ktorý sa v informačnom chaose začne strácať. Chaos vyrábajú najmä médiá, ktoré strhujúcimi nadpismi a desivým obsahom článkov prispievajú k masovému odporu voči týmto potravinám. Médiami prezentované informácie sú totiž vo väčšine prípadov tendenčné a založené na neexistujúcich alebo zle interpretovaných štúdiách. Bežný laik, ktorý by chcel pre svoje zdravie urobiť niečo prínosné tak dá na rady greenpeace-ákov a nakupuje výhradne gmo-free. Pozrime sa na to, komu a prečo týmto prístupom škodíme?

Zdroj: www.bronsonkaahui.com

Kde sa vzali, tu sa vzali...

Častým argumentom odporcov GMO je (1),
... že sú umelé, nepotrebné a nepredvídateľné,
... že ide o nové metódy, 
... že sme sa všetci stali obeťami výskumu, tvorby nových odrod plodín, ktoré by inak neexistovali,
... že ide o zásah do prirodzenosti vecí,
... a že človek nemá právo fušovať "pánu Bohu" do remesla.

Dnes, prakticky všetko, čo zjeme, bolo v minulosti nejakým spôsobom "geneticky upravené". 
(Pre odporcov bohužiaľ, pre nadšencov našťastie). Kukurica, mrkva, banány, vodný melón, rajčiny, baklažán a iné plodiny by bez genetickej modifikácie neboli také, ako sú dnes (2). To nám potvrdila aj prof. Veselská z Prírodovedeckej fakulty MU v Brne, ktorá sa zaoberá genetikou a bioetikou.: "Už keď ľudstvo začalo krížiť prvé rastliny, prekročilo tým prirodzené genetické bariéry." Zároveň je však dôležité upozorniť na rozdiely v spôsoboch genetickej modifikácie.

Banány kedysi. Zdroj: www.imgur.com

Banány dnes. https://pixabay.com/cs/ban%C3%A1ny-ovoce-sacharidy-mil%C3%A9-%C5%BElut%C3%A1-652497/

Pri klasickom šľachtení cielene vyberáme organizmy podľa ich vlastností, typicky, rozmnožujeme rastliny len s tými najväčšími plodmi či najkrajšími kvetmi atď. So selekciou súvisí aj príprava mutantov pomocou chemických či fyzikálnych látok. Pri medzidruhovej hybridizácii krížime jedincov 2 rôznych druhov. Takto sme získali napr. mulicu (hybridného potomka samice somára a samca koňa), bengálsku mačku (hybrid divej bengálskej a domácej mačky) či repku olejnú, ktorá vznikla krížením kapusty obyčajnej a kapusty poľnej. GMO je genetická modifikácia v priamom slova zmysle, pri ktorej sa cielene vnáša gén (alebo súbor génov) do bunky, prípadne sa z bunky gén odstraňuje. A aký je v tom vlastne rozdiel? Pri prvých dvoch metódach sa pozmení veľa génov a ani nevieme, aké gény sa zmenili. Takýmto spôsobom nedokážeme úplne predvídať, ako sa daný organizmus bude správať, pretože nastali radikálne zmeny. Pri GMO sa však pozmení jeden / viacero KONKRÉTNYCH génov. A kedže vieme, aké gény sme zmenili, vieme lepšie odhadnúť, ako sa to bude prejavovať fenotypovo (navonok). Aj legislatívne sa medzi týmito metódami vytýčil rozdiel. Zatiaľ čo GMO podlieha Zákonu č. 78/2004 Zb., prvé dve metódy nie (3). Normálne zmýšľajúci človek v tomto musí vidieť rozdiel!

Možno ste nevedeli,...

https://pixabay.com/cs/cukrovka-hladina-cukru-v-krvi-528678/
V medicíne sú geneticky modifikované organizmy bežnou súčasťou liečby pacientov a žiadnemu aktivistovi to nepríde divné. "Nevšimla som si, že by odporcovia GMO stáli pred biotechnologickými firmami, ktoré vyrábajú inzulín pre diabetikov práve genetickou modifikáciou a protestovali by tam", poznamenáva prof. Veselská. Správne, inzulín, ktorý si denno denne pichá tisícky pacientov po celom svete, je výsledkom vnesenia génu pre ľudský inzulín do baktérie Escherichia coli alebo kvasinky, ktoré ho potom vo svojich bunkách vyrobia. Takto vyrobený inzulín sa následne izoluje, prečistí a pripraví pre pacientov (4). Že či nemáme aj iný inzulín? Pravdaže. Izolovaný z  prasačieho či hovädzeho pankreasu. Tento proces je však nákladný a jeho nevýhoda tkvie aj v malom množstve vyprodukovaného inzulínu. V dnešnej diabetickej populácii by to jedoducho nestačilo. Naviac, v mikroorganizmoch je možné vyprodukovať inzulín, ktorý nemá nijak pozmenené štruktúru, vďaka čomu ho pacienti lepšie prijímajú (5).


Fáma: GMO predstavujú hrozbu pre naše zdravie

Odporcovia GMO hlásia, že sú takéto potraviny škodlivé a nebezpečné. Zaujímavé je, že nakladanie s GMO je veľmi prísne riadené. Kontroluje sa nielen vstup na trh, ale tiež zdravotná a iná nezávadnosť, prospešnosť a kvalita podlieha veľmi prísnym pravidlám. Všeobecne, celá EÚ má prísne pravidlá pre GMO a vytvára silné nástroje na ich kontrolu. Aj napriek tomu, že GMO sa používajú už viac ako 40 rokov, pričom vyše 20 rokov viaceré organizácie sveta skúmali možnú škodlivosť, a tie usúdili, že tieto potraviny môžeme bez obáv jesť (6), aktivisti neprestávajú:
" Keďže zvieracie štúdie preukázali, že DNA v potravine môže prejsť cez tráviaci trakt do orgánov celého tela, dokonca aj do plodu, nikto nemôže predpovedať následky prípadnej aktivácie cudzích génov v ľudskom alebo zvieracom organizme, ktorými môžu byť úplne nové ochorenia, podobné napríklad rakovine." (1)

https://pixabay.com/
Nejeden genetik sa teraz zasmial (alebo si skôr poplakal?...). Už kdesi na základnej škole sa učí, že DNA je stavebným prvkom života, že sa nachádza vo všetkom, čo zjeme. Takže naše telo je donnodenne vystavované vplyvu DNA a rozhodne to zdraviu nevadí. DNA, ktorú rozložia v tráviacom trakte enzýmy nukleázy, sa buď využije ako zdroj energie, alebo sa vylúči. Navyše, v našom organizme máme množstvo "cudzích" génov. Reč je o mikrobióme, genetickej výbave mikroorganizmov, ktoré osídľujú náš gastrointestinálny, respiračný, urogenitálny trakt či pokožku. Množstvo mikrobiálnych génov dokonca prevyšuje tie naše. (Po tomto čakám senzáciu, že sme podriadení rozumu baktérii a potom im pošlem asi moju bakalárku). 

Častou štúdiou, ktorou sa odporcovia GMO oháňajú je štúdia vedcov z francúzskej univerzity z roku 2012, ktorá tvrdí, že GMO kukurica Monsato spôsobuje tumory u laboratórnych potkanov. Táto štúdia však bola široko zdiskreditovaná, a to z dôvodu chybnej metodiky pokusov, a tak ju napokon časopis v roku 2013 stiahol (7). Odvtedy prebehlo viac ako 1780 bezpečnostných skúšok, pričom 770 skúšok testovalo vplyv na zdravie ľudí a zvierat. A hádajte čo? Nezistil sa žiadny dôkaz toho, že by boli GMO nebezpečné a škodlivé! (8)


Fámy pokračujú. GMO je podvod 

Greenpeace-ákom už dlho leží v žalúdku projekt "Golden rice" alebo zlatá ryža, ktorá mala vyriešiť problém deficitu vitamínu A u detí v Ázii, ktorí nemajú peniaze na adekvátnu výživu. Tvrdia:

"Preslávená „zlatá ryža“ mala údajne riešiť problém nedostatku vitamínu A u ľudí v Ázii, avšak priemerný človek by musel zjesť v suchom stave 3,7 kg tejto plodiny denne, aby dostal odporúčanú dávku a tehotné matky ešte oveľa viac. Pritom by tento problém vyriešilo prestrejšie zloženie stravy (napr. viac mrkvy). V praxi sa tento projekt teda príliš neujal. " (1)

Pravda je však taká, že „zlatá ryža“ môže dosiahnuť až 23-násobne vyšší obsah betakaroténu. Stačí tak konzumovať jednu šálku tejto ryže a pokryje sa tým 60% potreby vitamínu A pre 6-8 ročné deti (9). Nutrične výborne spravené, lacné, bez zdravotných rizík, skrátka výborne naplánované, v praxi používané, ale bohužiaľ, prišli aktivisti a celý nielen projekt, ale i nádej, zničili. Smiešne, že deťom v Ázii a Afrike navrhujeme pestrú stravu, ktorú si nemôžu dovoliť. Čudujem sa, že protestujúci môžu dnes pokojne spávať. 

https://en.wikipedia.org/wiki/Golden_rice

Nebezpečné pre prírodu alebo pre mozog?

Častým argumentov bojovníkov proti GMO je, že pestovanie GM rastlín spôsobuje úhyn lariev motýľov a iného užitočného hmyzu, čím sa znižuje biodiverzita. Hlásia, že používaním GMO vznikajú "superburiny" odolné voči herbicídom, ktoré nútia poľnohospodárov používať postreky v oveľa vyššej miere. (1)

Chcete počuť pravdu? K dispozícii máme 2 základné druhy GM plodín (10):
1. GM plodina produkujúca proteín (gén z baktérie B. thuringiensis), ktorý je toxický pre niektoré typy hmyzu (pre škodce)
  • Pri použití tejto GM plodiny nie je potreba používať postreky 
    • Pri porovnávaní závislosti pestovania Bt kukurice (plodina prvého typu) na množstve používaných insekticídov vyšli jednoznačné závery. Čím väčšia bola rozloha pestovania tejto GM kukurice, tým nižšie bolo množstvo použitých herbicídov.
  • Je to bezpečné (proteín je vlastne všade vo svete) a navyše Bt proteín používajú aj biofarmári
2.GM plodina odolná voči glyfosátu (herbicídu)
  • Pri použití tohto druhu rastliny získame väčšie výnosy úrody a
  • znížime závislosť na používaní toxickejších alternatív (atrazín)
A čo biologická rozmanitosť? Podľa slov prof. Veselskej si biodiverzitu porušuje ľudstvo samo po celú svoju dobu existencie, a to podstatne drastickejšími spôsobmi, než sú GMO. Koľko druhov vymizlo len tým, že sa mení charakter krajiny? Alebo používaním hnojív, antibiotík atď... Žeby boli GMO väčšie zlo? Nie. Iste, odporcovia vymenujú prípady, kedy niečo zlyhalo, ale v reálnom svete takmer nič nefunguje na 100 %.Tento predbežný princíp opatrnosti, ktorým narábajú odporcovia GMO je zbytočný a zdá sa, že skôr škodlivý. Nikdy nám totiž nebudú známe výsledky všetkých počinov a taktiež nemôžeme zabezpečiť, že sa nikdy nestane niečo zlé. Tiež sa neprestanú vyrábať autá len kôli tomu, že denne zomrú na cestách desiatky ľudí.

Zahrávame sa?

Na záver už len malé zamyslenie sa. Máme považovať GMO za prirodzené? Dovolíme vedcom zasahovať do prírody? Nuž, poviem len jedno. Ak dovolíme uplatnenie názoru, že GMO sú proti prirodzenosti, musíme zároveň radikálne odmietnuť transplantácie, asistovanú reprodukciu, vakcináciu či dokonca liečbu antibiotikami. Veď necháme predsa telo, nech sa samé vysporiada s infekciou. To je predsa prirodzené. Neviem ale, kam až by dospela naša civilizácia.

Obavám sa, že šírenie poplašných správ o GMO nekončí. Ešte nás čaká veľa pádov a vzostupov, kým si ľudia uvedomia, aký obrovský potenciál GMO majú. Ak niekedy taká chvíľa vôbec nastane.

Ak sa Vám článok páčil, zahlasujte na: http://vybrali.sme.sk/c/Strasiak-menom-GMO/


Zdroje
1. http://www.greenpeace.org/slovakia/Global/slovakia/report/2006/7/ako-nakupova-bez-gmo-sprievo.pdf
2. https://www.geneticliteracyproject.org/2014/06/19/how-your-food-would-look-if-not-genetically-modified-over-millennia/
3.Zákon č. 78/2004 Sb. o nakládání s geneticky modifikovanými organismy a genetickými produkty. Dostupné na: http://eagri.cz/public/web/mze/legislativa/pravni-predpisy-mze/tematicky-prehled/Legislativa-ostatni_uplna-zneni_zakon-2004-78-GMO.html
4.https://www.nlm.nih.gov/exhibition/fromdnatobeer/exhibition-interactive/recombinant-DNA/recombinant-dna-technology-alternative.html
5.http://www.diabetesforecast.org/2013/jul/making-insulin.html
6. https://www.ted.com/talks/pamela_ronald_the_case_for_engineering_our_food
7. Casassus, B.: Study linking GM maize to rat tumours is retracted, Nature, 2013. Dostupné na:
http://www.nature.com/news/study-linking-gm-maize-to-rat-tumours-is-retracted-1.14268
8. https://www.geneticliteracyproject.org/wp-content/uploads/2013/10/Nicolia-20131.pdf
9. Tang, G. et al.: β-Carotene in Golden Rice is as good as β-carotene in oil at providing vitamin A to children. The American Journal of Clinical Nutrition. 2012. Dostupné na: http://ajcn.nutrition.org/content/early/2012/07/31/ajcn.111.030775.abstract
10. http://sitn.hms.harvard.edu/flash/2015/gmos-and-pesticides/

Ďalšie zdroje:
Viac o zlatej ryži na: http://www.goldenrice.org/
Spracovaný debunk na: http://www.popsci.com/article/science/core-truths-10-common-gmo-claims-debunked

Poznáte to. Ráno vstanete, stojíte a zízate pred chladničkou, no neviete sa rozhodnúť, čo si dať pod zub, pri najhoršom, ani neviete, čo by sa dalo z toho mála "ukuchtiť". Pri nasledujúcich receptoch by ste však nemali byť stratení, teda aspoň dočasne.

1. Wafle

Túto originál belgickú pochúťku si pečiem, keď mám dosť času a waflovač k dispozícii. Cesto sa dá pripraviť rôzne. Pripájam môj obľúbený recept:

- Potrebujeme: 
  • 2 šálky špaldovej múky
  • 1/4 šálky cukor
  • 1 šálka mlieka
  • 1 prášok do pečiva
  • 120 g masla
  • 2 vajíčka
- Najprv vymiešame cukor s vajciami, následne pridáme maslo, múku a prášok do pečiva a na záver postupne prilievame mlieko.
- Všetky prísady vyšľaháme do hladka a lejeme do vyhriateho waflovača.

Servírovať môžno s džemom a ovocím, prípadne jogurtom, topingom či šľahačkou.













2. Ovsená kaša na milión spôsobov

Ešte ste neskúsili skvelú chuť a sýtosť ovsených vločiek? Že neviete ako na to? Skúste túto variantu:

- Do panvice nalejeme za hrnček mlieka, necháme zovrieť a pridáme zhruba rovnaké množstvo ovsených vločiek (mne najviac vyhovujú jemné, pretože sa krásne spoja do požadovanej konzistencie). 
- Miešame až pokým celá kaša nezhustne. 
- Po odstavení pridáme ČL medu a pomiešame, aby bola sladká chuť v každom kúsku kaše. 
- Kašu naservírujeme do misky či taniera a ozdobíme ovocím, orieškami, sypeme kakaom, škoricou, kokosom... 

Existuje veľa spôsobov, ja mám najradšej maliny s banánom a orieškami a goji, prípadne jablkovo-škoricovú kašu.



3. Jogurt s granolou s ovocím a orieškami

Tento recept zaručene nahradí ovsenú kašu, raňajky totiž chutia podobne. Granolu pripravíme nasledovne:

- Na plechu zmiešame ovsené vločky, oriešky, semienka, sušené ovocie (skrátka všetko to, čo máte radi) a polejeme trochou medu.
- Dáme do trúby predhriatej na 160°C a pečieme zhruba 10 minút, následne znížime teplotu na 80° a pečieme ďalších 30 minút do chrumkava.

Do pohára alebo misky si nasypeme pripravenú granolu, do ktorej pridáme biely jogurt a ovocie. Ja si k tomu často pripravujem aj smoothie.


4. Dúhový Knäckerbrot

Takéto raňajky milujem. Pripravím si vždy to, čo máme doma a také kombinácie, ktoré moje chuťové poháriky zvládnu. Úplne najviac mi chutí Nutella s pomarančom alebo banánom a cottage (žervé alebo Lučina) so syrom a petržlenovou vňaťou, prípadne chilli.



5. Avokádový toast

Ľudia majú často problém s chuťou avokáda, pretože si v obchode kúpia nezrelý alebo prizrelý kus. 

"Zrelé avokádo je mäkké na dotyk, stopka navrchu sa dá vybrať (ak tam chýba, okolie nesmie byť priveľmi hnedé, ani úplne bledé." Často však "dokonalé" avokádo v obchodoch nenájdete, preto ho pokojne kúpte tvrdšie a nechajte doma dozrieť.


Postup je opäť jednoduchý. Odkrojíme kus chleba (najlepšie toastového), namažeme tvarohom (Lučinou, žervé, cotagge...) a navrch poukladáme pokrájané avokádo. Že neviete ako na to? 
- avokádo umyjeme, rozkrojíme, vyberieme kôstku a olúpeme šupku

Mne sa osvedčila kombinácia citróna, rajčiny a kajanského korenia, keď mám chuť, uvarím si k tomu aj vajíčko.


6. Kaša z prosa (v známejšom českom názve jáhlová kaše)

Táto kaša sa dá pripraviť opäť nasladko aj naslano, no ja preferujem sladkú variantu s banánmi, prípadne mandarínkami. Postup je jednoduchý. Proso nasypeme do misky, zalejeme horúcou vodou, pol minútky necháme odležať a následne vodu zlejeme. V hrnci necháme zovrieť mlieko (ako pri ovsenej kaši) a do mlieka nasypeme proso. Varíme asi 15-20 minút tak, aby bolo proso mäkké. Zdobenie už nechám na vás.



7. Kuskus s ovocím

Netradičné raňajky v štýle severnej Afriky sú vynikajúce tým, že príprava zaberie len pár minút. Kuskus totiž stačí zaliať vriacou vodou (podľa množstva kuskusu), ktorá sa do neho vsiakne, čím kuskus zmäkne. Opäť sa dá pripraviť v sladkom alebo slanom šate.



8. Chia puding

Aj keď ich možno nepoznáte, rýchlo si ich obľúbite. Sú drobné, vyzerajú ako mak a pridávať ich môžete takmer všade. Je to výborná alternatíva klasických raňajok. Puding pripravíme tak, že zmiešame mlieko (klasické kravské mlieko alebo kokosový či mandľový nápoj) so semienkami, pridáme vanilkový cukor alebo ČL medu, vidličkou rozmiešame a necháme v chladničke postáť (ideálne cez noc). Semienka nasajú tekutinu a zväčšia svoj objem, čím sa získa požadovaná konzistencia pudingu. Do pripraveného pudingu stačí pridať ovocie a skvelé raňajky sú hotové. Moja obľúbená varianta je so škoricou a jablkom, prípadne kakao s banánom. Ak nechcete použiť veľa semienok, ale zároveň chcete mať konzistenciu pudingu, môžete rozmixovať banán s mliekom či bielym jogurtom a výsledok bude rovnako dobrý. 




Snáď som vám poskytla trošku inšpirácie v rannej kuchyni. Nezabúdajte, že aj "oči jedia" a že raňajky sú dôležitou súčasťou dňa. Takže či si spravíte omeletu z vajec s kopou zeleniny, pečivo so šunkou a syrom alebo niektorý z mojich inšpiratívnych receptov, je šuma fuk, dôležité je najesť sa bez zhonu, zhruba do hodiny po vstaní z postele.

Už mi nechýba nič iné, len popriať dobrú chuť a samé skvelé nápady :)

Vedci na začiatku novembra prezentovali zistenia, že už jedna noc spánkovej deprivácie a 6 mesiacov vysokotukovej stravy môžu zhoršiť inzulínovú senzitivitu, a to na rovnakom stupni, čo určitým spôsobom demonštruje dôležitosť dobrého spánku a jeho vplyvu na zdravie (1).

Prebrané z: www.flickr.com


Čo znamená, ak máme zníženú inzulínovú senzitivitu....

Inzulín je hormón produkovaný pankreasom po jedle, aby znížil hladinu cukru v krvi (glykémia). Keď je telo menej senzitívne na inzulín (hovoríme tomu inzulínová rezistencia), potrebuje vyprodukovať viac inzulínu, aby bolo schopné znížiť glykémiu. Tento stav je potom dobrým podkladom vzniku cukrovky druhého typu, ochoreniu, pri ktorom inzulín neodpovedá v dostatočnej miere na podnety zvýšenia cukru. A keďže inzulínová odpoveď je nedostatočná, hladina krvného cukru ostáva zvýšená. Trvalé zvýšené hladiny krvného cukru (tzv. hyperglykémia) súvisia s množstvom komplikácii, napr. kardiovaskulárne ochorenia (infarkt, mozgová mŕtvica, hypertenzia...).
Na rozvoj inzulínovej rezistencie má veľký vplyv obezita.


Spánok a obezita (2)
Už dlhšie sa vie, že ľudia, korí menej spia, trpia častejšie obezitou. U žien, ktoré spali menej než 5 hodín denne sa obezita vyskytovala 2x častejšie než u tých, ktoré spali 7-8 hodín denne. U mužov sa výskyt obezity v súvislosti s deficitom spánku zvýšil dokonca až 4-násobne. Zaujímavé je, že spánková deprivácia vedie k zvýšenému príjmu jedla a vo všeobecnosti zvyšuje riziko vzniku metabolických ochorení.

Prebrané z: www.flickr.com
Zisťovalo sa...
Vedci skúmali danú problematiku na psoch, u ktorých merali citlivosť na inzulín pred a po diéte, ktorá vyvolávala obezitu. Najprv vedci merali citlivosť na inzulín pred zahájením diéty s vysokým obsahom tuku a porovnávali ho medzi skupinou s normálnym spánkom a nedostatočným spánkom. Následne boli psy kŕmené vysokotukovou stravou, a to po dobu 6 mesiacov a znovu sa testovala inzulínová senzitivita. 

Zistilo sa, že už jedno ponocovanie znižovalo citlivosť inzulínu o 30 % (bez ohľadu na stravu). Toto zníženie citlivosti inzulínu bolo podbné ako pri strave bohatej na tuky (21  %). A čo je najdôležitejšie, akonáhle mali psy narušenú citlivosť inzulínu z dôvodu vysokotukovej stravy, jedna noc spánkovej deprivácie im inzulínovú rezistenciu nezhoršovala. Štúdia teda naznačuje, že nedostatok spánku a strava s vysokým obsahom tukov nemajú sčítacie účinky, a teda že fungujú zrejme podobným mechanizmom. Vedci však podotkli, že sú potrebné ďalšie podobne zamerané štúdie, aby sme to mohli tvrdiť s úplnou platnosťou.

Viac spať
Záverom sa dá len dodať, že väčšina ľudí si uvedomuje škodlivosť nadmerného množstva tukov v strave, ale už len málokto si uvedomí, aké dôležité je dostatočne dobre a dlho spať. 

Prebrané z: www.flickr.com
Zdroje
1. http://www.obesity.org/news/press-releases/one-night-of-poor-sleep-could-equal-six-months-on-a-high-fat-diet
2. Hainer a kol.: Základy klinické obezitologie, Grada, 2011, ISBN 978-80-247-3252-7
Tiež ste zmätení z toho, že raz v článku používajú kilojouly, raz kalórie a inokedy zas píšu o kilokalóriach či megajouloch? Ak ste typ človeka, čo si rád prezerá etikety (hoci by tak mali robiť všetci), iste ste natrafili na tabuľku nutričných hodnôt, kde sa uvádzajú práve spomínané jednotky. Pokiaľ však neviete, čo tieto jednotky znamenajú, prípadne sa v tom všetkom už strácate, ponúkam vám nasledovné zhrnutie.
Zdroj obr.: https://pixabay.com/sk/
Ide o energiu...
Jedno príslovie vraví: "Jeme preto, aby sme žili". V prvom rade ide o energiu, pretože bez nej by život nebol možný. Pri trávení jednotlivých zložiek potravy (sacharidy, tuky a bielkoviny) sa tieto živiny rozkladajú tráviacim systémom na jednoduchšie komponenty (monosacharidy, mastné kyseliny a aminokyseliny), ktoré telo dokáže v tejto forme ľahšie využiť tak, aby získalo energiu a  potrebné "stavebné komponenty".

Energia z jedla sa meria buď v kilojouloch (kJ) alebo kilocalóriach (kcal). Obe sú teda jednotky energie. Samotný rozdiel medzi kJ a kcal je ako rozdiel medzi míľami a kilometrami. kJ nie sú totižto ničím iným ako metrickým ekvivalentom kcal. Áno, správne by sme mali hovoriť o kcal ako cal, hoci slovo kalória je v spoločnosti viac rozšírené. Pozrime sa na to, ako sa to dá jednoducho prepočítať.

1 kcal = 1000 cal = 4,186 kJ = 4 186 J
skrátene: 1kcal = 4,2 kJ

Ak teda povieme, že jedlo obsahuje napr. 100 kcal, znamená to, že ak bude jedlo kompletne metabolizované, uvoľní sa 100 kcal energie pre využitie organizmom. Okrem fyzickej aktivity potrebuje telo energiu aj na základné metabolické procesy, akými sú napr. dýchanie, termoregulácia, rast a regenerácia, samotné trávenie a iné.

Keby sme to mali veľmi zjednodušiť, ak telo príjme viac energie ako treba, prebytočné množstvo sa uloží do tukových buniek vo forme tuku a my rastieme na váhe. Ak zas príjmeme menej energie ako telo potrebuje, energiu si získa zo zásobných zdrojov, najmä z adipocytov (tukových buniek), a to rozkladom tuku v týchto bunkách, čo spôsobí schudnutie, ak sa samozrejme jedná o dlhší časový interval.

Kilojouly v jedle
Na tom, koľko energie získame z jedla, závisí od množstva skonzumovaného jedla. Všeobecne, jedlá bohaté na tuky, pridané cukry či alkoholické nápoje sú bohatým zdrojom energie. To je dôvod prečo by sa to s konzumáciou takýchto druhov potravín nemalo preháňať, zvlášť pokiaľ ste obézny. Naopak, strukoviny, ovocie a zelenina patria medzi zdroje s nižším obsahom energie.

Zdroj obr.: www.wikipedia.com
Obsah energie v 1 g živiny:
Tuk: 37 kJ
Sacharidy: 17 kJ
Bielkoviny: 17 kJ
Alkohol: 29 kJ
Voda: 0 kJ


Koľko energie potrebujeme?
Denný kalorický príjem je individuálny. závisí od veku, pohlavia, fyzickej aktivity, metabolizme či genetických predispozícii. Základná diéta v nemocnici je napr. nadstavená na 9500 kJ. Podľa rovníc sa dá vypočítať vaša bazálna (základná) energetická potreba s prepočítaním na celkový energetický výdaj / deň. (Moja obľúbená je Harris - Benedictova rovnica, ktorá sa dá doupravovať a použiť tak aj u chorých.) U mnohých bude nižšia či naopak vyššia od 9500 kJ. Ak čakáte miminko, ste vrcholový športovec či dospievajúci puberťák budete potrebovať viac. Ak však chcete schudnúť, denný príjem energie by sa mal pohybovať v nižších číslach. Uvádza sa, že ak chcete schudnúť 0,5-1 kg/ týždeň (čo je správna rýchlosť chudnutia), mali by ste zredukovať množstvo prijatej energie zhruba o 2000 kJ.

Zdroje
Čerpala som z poznatkov fyziológie, biochémie a výživy, a to z prednášok a skrípt LF Masarykovej Univerzity