Strašiak menom GMO

Geneticky modifikované organizmy a ich praktické využitie sú v dnešnej dobe horúcou témou   č. 1. Dohady medzi environmentálnymi aktivistami, poľnohospodármi, ekológmi, bioetikmi, genetikmi a odborníkmi na výživu a potraviny sú nekončiace. Do celého procesu vstupuje i zákazník - konzument, ktorý sa v informačnom chaose začne strácať. Chaos vyrábajú najmä médiá, ktoré strhujúcimi nadpismi a desivým obsahom článkov prispievajú k masovému odporu voči týmto potravinám. Médiami prezentované informácie sú totiž vo väčšine prípadov tendenčné a založené na neexistujúcich alebo zle interpretovaných štúdiách. Bežný laik, ktorý by chcel pre svoje zdravie urobiť niečo prínosné tak dá na rady greenpeace-ákov a nakupuje výhradne gmo-free. Pozrime sa na to, komu a prečo týmto prístupom škodíme?

Zdroj: www.bronsonkaahui.com

Kde sa vzali, tu sa vzali...

Častým argumentom odporcov GMO je (1),

... že sú umelé, nepotrebné a nepredvídateľné,

... že ide o nové metódy, 

... že sme sa všetci stali obeťami výskumu, tvorby nových odrod plodín, ktoré by inak neexistovali,

... že ide o zásah do prirodzenosti vecí,

... a že človek nemá právo fušovať "pánu Bohu" do remesla.

Dnes, prakticky všetko, čo zjeme, bolo v minulosti nejakým spôsobom "geneticky upravené". 

(Pre odporcov bohužiaľ, pre nadšencov našťastie). Kukurica, mrkva, banány, vodný melón, rajčiny, baklažán a iné plodiny by bez genetickej modifikácie neboli také, ako sú dnes (2). To nám potvrdila aj prof. Veselská z Prírodovedeckej fakulty MU v Brne, ktorá sa zaoberá genetikou a bioetikou.: "Už keď ľudstvo začalo krížiť prvé rastliny, prekročilo tým prirodzené genetické bariéry." Zároveň je však dôležité upozorniť na rozdiely v spôsoboch genetickej modifikácie.

Banány kedysi. Zdroj: www.imgur.com

Banány dnes. https://pixabay.com/cs/ban%C3%A1ny-ovoce-sacharidy-mil%C3%A9-%C5%BElut%C3%A1-652497/

Pri klasickom šľachtení cielene vyberáme organizmy podľa ich vlastností, typicky, rozmnožujeme rastliny len s tými najväčšími plodmi či najkrajšími kvetmi atď. So selekciou súvisí aj príprava mutantov pomocou chemických či fyzikálnych látok. Pri medzidruhovej hybridizácii krížime jedincov 2 rôznych druhov. Takto sme získali napr. mulicu (hybridného potomka samice somára a samca koňa), bengálsku mačku (hybrid divej bengálskej a domácej mačky) či repku olejnú, ktorá vznikla krížením kapusty obyčajnej a kapusty poľnej. GMO je genetická modifikácia v priamom slova zmysle, pri ktorej sa cielene vnáša gén (alebo súbor génov) do bunky, prípadne sa z bunky gén odstraňuje. A aký je v tom vlastne rozdiel? Pri prvých dvoch metódach sa pozmení veľa génov a ani nevieme, aké gény sa zmenili. Takýmto spôsobom nedokážeme úplne predvídať, ako sa daný organizmus bude správať, pretože nastali radikálne zmeny. Pri GMO sa však pozmení jeden / viacero KONKRÉTNYCH génov. A kedže vieme, aké gény sme zmenili, vieme lepšie odhadnúť, ako sa to bude prejavovať fenotypovo (navonok). Aj legislatívne sa medzi týmito metódami vytýčil rozdiel. Zatiaľ čo GMO podlieha Zákonu č. 78/2004 Zb., prvé dve metódy nie (3). Normálne zmýšľajúci človek v tomto musí vidieť rozdiel!

Možno ste nevedeli,...

https://pixabay.com/cs/cukrovka-hladina-cukru-v-krvi-528678/

V medicíne sú geneticky modifikované organizmy bežnou súčasťou liečby pacientov a žiadnemu aktivistovi to nepríde divné. "Nevšimla som si, že by odporcovia GMO stáli pred biotechnologickými firmami, ktoré vyrábajú inzulín pre diabetikov práve genetickou modifikáciou a protestovali by tam", poznamenáva prof. Veselská. Správne, inzulín, ktorý si denno denne pichá tisícky pacientov po celom svete, je výsledkom vnesenia génu pre ľudský inzulín do baktérie Escherichia coli alebo kvasinky, ktoré ho potom vo svojich bunkách vyrobia. Takto vyrobený inzulín sa následne izoluje, prečistí a pripraví pre pacientov (4). Že či nemáme aj iný inzulín? Pravdaže. Izolovaný z  prasačieho či hovädzeho pankreasu. Tento proces je však nákladný a jeho nevýhoda tkvie aj v malom množstve vyprodukovaného inzulínu. V dnešnej diabetickej populácii by to jedoducho nestačilo. Naviac, v mikroorganizmoch je možné vyprodukovať inzulín, ktorý nemá nijak pozmenené štruktúru, vďaka čomu ho pacienti lepšie prijímajú (5).

Fáma: GMO predstavujú hrozbu pre naše zdravie

Odporcovia GMO hlásia, že sú takéto potraviny škodlivé a nebezpečné. Zaujímavé je, že nakladanie s GMO je veľmi prísne riadené. Kontroluje sa nielen vstup na trh, ale tiež zdravotná a iná nezávadnosť, prospešnosť a kvalita podlieha veľmi prísnym pravidlám. Všeobecne, celá EÚ má prísne pravidlá pre GMO a vytvára silné nástroje na ich kontrolu. Aj napriek tomu, že GMO sa používajú už viac ako 40 rokov, pričom vyše 20 rokov viaceré organizácie sveta skúmali možnú škodlivosť, a tie usúdili, že tieto potraviny môžeme bez obáv jesť (6), aktivisti neprestávajú:

" Keďže zvieracie štúdie preukázali, že DNA v potravine môže prejsť cez tráviaci trakt do orgánov celého tela, dokonca aj do plodu, nikto nemôže predpovedať následky prípadnej aktivácie cudzích génov v ľudskom alebo zvieracom organizme, ktorými môžu byť úplne nové ochorenia, podobné napríklad rakovine." (1)

https://pixabay.com/

Nejeden genetik sa teraz zasmial (alebo si skôr poplakal?...). Už kdesi na základnej škole sa učí, že DNA je stavebným prvkom života, že sa nachádza vo všetkom, čo zjeme. Takže naše telo je donnodenne vystavované vplyvu DNA a rozhodne to zdraviu nevadí. DNA, ktorú rozložia v tráviacom trakte enzýmy nukleázy, sa buď využije ako zdroj energie, alebo sa vylúči. Navyše, v našom organizme máme množstvo "cudzích" génov. Reč je o mikrobióme, genetickej výbave mikroorganizmov, ktoré osídľujú náš gastrointestinálny, respiračný, urogenitálny trakt či pokožku. Množstvo mikrobiálnych génov dokonca prevyšuje tie naše. (Po tomto čakám senzáciu, že sme podriadení rozumu baktérii a potom im pošlem asi moju bakalárku). 

Častou štúdiou, ktorou sa odporcovia GMO oháňajú je štúdia vedcov z francúzskej univerzity z roku 2012, ktorá tvrdí, že GMO kukurica Monsato spôsobuje tumory u laboratórnych potkanov. Táto štúdia však bola široko zdiskreditovaná, a to z dôvodu chybnej metodiky pokusov, a tak ju napokon časopis v roku 2013 stiahol (7). Odvtedy prebehlo viac ako 1780 bezpečnostných skúšok, pričom 770 skúšok testovalo vplyv na zdravie ľudí a zvierat. A hádajte čo? Nezistil sa žiadny dôkaz toho, že by boli GMO nebezpečné a škodlivé! (8)

Fámy pokračujú. GMO je podvod 

Greenpeace-ákom už dlho leží v žalúdku projekt "Golden rice" alebo zlatá ryža, ktorá mala vyriešiť problém deficitu vitamínu A u detí v Ázii, ktorí nemajú peniaze na adekvátnu výživu. Tvrdia:

"Preslávená „zlatá ryža“ mala údajne riešiť problém nedostatku vitamínu A u ľudí v Ázii, avšak priemerný človek by musel zjesť v suchom stave 3,7 kg tejto plodiny denne, aby dostal odporúčanú dávku a tehotné matky ešte oveľa viac. Pritom by tento problém vyriešilo prestrejšie zloženie stravy (napr. viac mrkvy). V praxi sa tento projekt teda príliš neujal. " (1)

Pravda je však taká, že „zlatá ryža“ môže dosiahnuť až 23-násobne vyšší obsah betakaroténu. Stačí tak konzumovať jednu šálku tejto ryže a pokryje sa tým 60% potreby vitamínu A pre 6-8 ročné deti (9). Nutrične výborne spravené, lacné, bez zdravotných rizík, skrátka výborne naplánované, v praxi používané, ale bohužiaľ, prišli aktivisti a celý nielen projekt, ale i nádej, zničili. Smiešne, že deťom v Ázii a Afrike navrhujeme pestrú stravu, ktorú si nemôžu dovoliť. Čudujem sa, že protestujúci môžu dnes pokojne spávať. 

https://en.wikipedia.org/wiki/Golden_rice

Nebezpečné pre prírodu alebo pre mozog?

Častým argumentov bojovníkov proti GMO je, že pestovanie GM rastlín spôsobuje úhyn lariev motýľov a iného užitočného hmyzu, čím sa znižuje biodiverzita. Hlásia, že používaním GMO vznikajú "superburiny" odolné voči herbicídom, ktoré nútia poľnohospodárov používať postreky v oveľa vyššej miere. (1)

Chcete počuť pravdu? K dispozícii máme 2 základné druhy GM plodín (10):
1. GM plodina produkujúca proteín (gén z baktérie B. thuringiensis), ktorý je toxický pre niektoré typy hmyzu (pre škodce)

• Pri použití tejto GM plodiny nie je potreba používať postreky 
• Pri porovnávaní závislosti pestovania Bt kukurice (plodina prvého typu) na množstve používaných insekticídov vyšli jednoznačné závery. Čím väčšia bola rozloha pestovania tejto GM kukurice, tým nižšie bolo množstvo použitých herbicídov.
• Je to bezpečné (proteín je vlastne všade vo svete) a navyše Bt proteín používajú aj biofarmári

2.GM plodina odolná voči glyfosátu (herbicídu)

• Pri použití tohto druhu rastliny získame väčšie výnosy úrody a
• znížime závislosť na používaní toxickejších alternatív (atrazín)

A čo biologická rozmanitosť? Podľa slov prof. Veselskej si biodiverzitu porušuje ľudstvo samo po celú svoju dobu existencie, a to podstatne drastickejšími spôsobmi, než sú GMO. Koľko druhov vymizlo len tým, že sa mení charakter krajiny? Alebo používaním hnojív, antibiotík atď... Žeby boli GMO väčšie zlo? Nie. Iste, odporcovia vymenujú prípady, kedy niečo zlyhalo, ale v reálnom svete takmer nič nefunguje na 100 %.Tento predbežný princíp opatrnosti, ktorým narábajú odporcovia GMO je zbytočný a zdá sa, že skôr škodlivý. Nikdy nám totiž nebudú známe výsledky všetkých počinov a taktiež nemôžeme zabezpečiť, že sa nikdy nestane niečo zlé. Tiež sa neprestanú vyrábať autá len kôli tomu, že denne zomrú na cestách desiatky ľudí.

Zahrávame sa?

Na záver už len malé zamyslenie sa. Máme považovať GMO za prirodzené? Dovolíme vedcom zasahovať do prírody? Nuž, poviem len jedno. Ak dovolíme uplatnenie názoru, že GMO sú proti prirodzenosti, musíme zároveň radikálne odmietnuť transplantácie, asistovanú reprodukciu, vakcináciu či dokonca liečbu antibiotikami. Veď necháme predsa telo, nech sa samé vysporiada s infekciou. To je predsa prirodzené. Neviem ale, kam až by dospela naša civilizácia.

Obavám sa, že šírenie poplašných správ o GMO nekončí. Ešte nás čaká veľa pádov a vzostupov, kým si ľudia uvedomia, aký obrovský potenciál GMO majú. Ak niekedy taká chvíľa vôbec nastane.

Ak sa Vám článok páčil, zahlasujte na: http://vybrali.sme.sk/c/Strasiak-menom-GMO/


Zdroje
1. http://www.greenpeace.org/slovakia/Global/slovakia/report/2006/7/ako-nakupova-bez-gmo-sprievo.pdf
2. https://www.geneticliteracyproject.org/2014/06/19/how-your-food-would-look-if-not-genetically-modified-over-millennia/
3.Zákon č. 78/2004 Sb. o nakládání s geneticky modifikovanými organismy a genetickými produkty. Dostupné na: http://eagri.cz/public/web/mze/legislativa/pravni-predpisy-mze/tematicky-prehled/Legislativa-ostatni_uplna-zneni_zakon-2004-78-GMO.html
4.https://www.nlm.nih.gov/exhibition/fromdnatobeer/exhibition-interactive/recombinant-DNA/recombinant-dna-technology-alternative.html
5.http://www.diabetesforecast.org/2013/jul/making-insulin.html
6. https://www.ted.com/talks/pamela_ronald_the_case_for_engineering_our_food
7. Casassus, B.: Study linking GM maize to rat tumours is retracted, Nature, 2013. Dostupné na:
http://www.nature.com/news/study-linking-gm-maize-to-rat-tumours-is-retracted-1.14268
8. https://www.geneticliteracyproject.org/wp-content/uploads/2013/10/Nicolia-20131.pdf
9. Tang, G. et al.: β-Carotene in Golden Rice is as good as β-carotene in oil at providing vitamin A to children. The American Journal of Clinical Nutrition. 2012. Dostupné na: http://ajcn.nutrition.org/content/early/2012/07/31/ajcn.111.030775.abstract
10. http://sitn.hms.harvard.edu/flash/2015/gmos-and-pesticides/

Ďalšie zdroje:
Viac o zlatej ryži na: http://www.goldenrice.org/
Spracovaný debunk na: http://www.popsci.com/article/science/core-truths-10-common-gmo-claims-debunked