Dnes vám prezradím, ako byť stále kosť ;)


Pre dobré kosti potrebujeme, okrem iného, slušnú dávku vápnika. Pri uvážení dospelej osoby to je celý 1g. V strave prijímame v rôznych potravinách. Vedeli ste však, že veľké množstvo vápnika sa z čreva do krvi aj tak nevstrebe? Môžu za to, pre zjednodušene, zlúčeniny, ktoré sú v potravine naviazané a bránia využitiu-napríklad oxaláty či fytáty. 

Z tohto dôvodu je pre nás najlepším zdrojom vápnika mlieko a mliečne výrobky. Ako vyplýva z obrázku, zo 100 g syru získame 6x viac vápnika pre naše kosti, zuby, srdce, nervy a svaly ako z rovnakého množstva brokolice. Okrem toho však zostáva hlúbovitá (košťálová) zelenina skvelým zdrojom vápnika rovnako ako aj sardinky s kosťami. Tieto dva výborné zdroje vápnika sú extra dôležité pre osoby s laktózovou intoleranciou alebo alergiou na bielkovinu kravského mlieka, ktoré sú v príjme mlieka a mliečnych výrobkov značne obmedzované.

Absolútnym kráľom v najväčšom obsahu Ca je mak. Ten však bohužiaľ nekonzumujeme tak často a v takých dávkach, aby sme z neho získali toľko, koľko napr z mlieka. Sezam a iné semienka, rovnako ako orechy, sú len doplnkovým zdrojom vápnika, pretože vstrebateľnosť je nižšia ako 5 %. Tak už prosím žiadne propagovanie čisto vegánskej stravy ako toho najlepšieho, najzdravšieho a najviac vápnikového životného štýlu.

A nezabúdajte, že využitiu vápnika bráni aj sedavý spôsob života, nedostatok slniečka (a stravy bohatej na vitamín D), stres a alkohol.
Ešte pred pár rokmi bola možnosť kúpy rastlinného "mlieka" značne obmedzená a vymedzovala sa len na špecializované predajne. Dnes je hitom, ktorý miestami pripomína závod medzi klasickým mliekom a rastlinnými náhradami. Ale môže vôbec rastlinný nápoj konkurovať mlieku?


Kde sa vzala, tu sa vzala, vznikla česká značka menom "NEMLÉKO". Keďže momentálne valcuje svet instagramu, rozhodla som sa posvietiť si na tento produkt a zakúpila som si novú hitovku - makové Nemléko. Začína ma totiž tak trochu dráždiť, že sa zbytočne propaguje tam, kde nemá. Tam, kde by malo mať svoje stále pevné miesto mlieko. Pretože napísať: "Má všechny výhody mléka a žádnou z jeho nevýhod", je proste zavádzanie spotrebiteľa, a to mi vadí.

Neviem presný zámer a víziu tohto projektu, ak sa to vôbec projektom dá nazvať, ale zakladatelia pôvodne cielili na vegánov a ekofriendly ľudí a potom im napadli aj tí, ktorí pre určité dôvody netolerujú mlieko. Lenže ako to vo svete marketingu chodí, keď sá dá produktu jedinečný názov, vytvorí sa pekná reklama a produkt sa bliští vo vyšperkovanom dizajne (a musím uznať, že fľaštičky majú naozaj vkusné), začne sa to šíriť rýchlejšie ako prasacia chrípka v roku 2009. A tak sa aj stalo. Nemléko propagujú tisícky ľudí s heslom "zdravšia alternatíva mlieka". Poďme im to trochu zkaziť.

(Ne)lákavé zloženie a výživová hodnota
Filtrovaná (???) voda, mak, datle, himalájska (???) soľ. Už len pri tomto tu vás musí napadnúť, že to je proste úplne niečo iné ako mlieko. Iné zloženie, iné nutričné hodnoty, iná chuť, iná cena, iné všetko.


Výrobcovia, Amália a David, si od tohto mlieka veľa sľubujú a kokteil z maku zamiešali práve preto, aby mlieku (a asi aj ostatným rastlinným nápojom) konkurovali ešte viac. Celé sa to točí okolo vápnika

Vieme, že najviac vápnika získavame z mlieka a mliečnych výrobkov. Zároveň však platí, že absolútne najväčší obsah vápnika je v maku. Keby to však nemalo háčik, respektíve dva. Zatiaľ čo vstrebateľnosť mlieka a mliečnych výrobkov sa pohybuje okolo 30 %, mak je na tom podstatne horšie, niečo okolo 5 %. Ďalšia vec, ktorú je potreba uvedomiť si - obsah vápnika sa udáva na 100g. Vypiť 100 ml mlieka nerobí najmenší problém, ale zjedzte 100 g maku alebo vypite viac fľaštičiek Nemléka za deň!

Podľa prehlásení firmy vraj nemléko obsahuje 12x viac vápniku než klasické mlieko. Túto informáciu si laik vysvetlí tak, že Nemléko je vlastne zdravšie. NIE, nie je! Prečo?

100 g maku obsahuje až 1357 mg vápnika, zatiaľ čo 100 ml mlieka biednych 124 mg. Áno, to je zhruba 12x vyšší obsah vápnika v makovom Nemléku. Tu však svetoborná správa od propagátorov Nemléka končí. Keď sa na to ale pozrieme bližšie, jednoduchým prepočtom zistíme, že pri 7 % maku, ktoré Nemléko obsahuje v 250 ml, prijímeme v prepočte na 100 ml 57 mg vápnika, čo je už podstatne nižšie číslo. Ešte nižšie je však pri započítaní vstrebateľnosti 5 %. Keď spravíme suma sumárum zistíme, že z mlieka vstrebeme 13x viac vápnika než z rovnakého objemu makového nápoja. Stačilo len zobrať kalkulačku do ruky.

A prečo je vstrebateľnosť vápnika lepšia z mlieka ako maku? Nuž, pre zjednodušenie hlavne preto, že mlieko obsahuje vitamín D, ktorý vstrebávanie vápnika z čreva umožňuje.  A makové Nemléko môže o vitamíne D jedine snívať. 


Ďalšia vec, ktorá mi na Nemléku vadí je zbytočne "pridaný" cukor. Datle sú síce ovocím, takže legislatívne sa nejedná o pridaný cukor, ale pri zistení, že 100 g datlí obsahuje až 61 g jednoduchých sacharidov, teda cukru, to stojí za takéto označenie. Uznajte, že nápis "Nesladíme cukrem, ale datlemi." sa len hrá na niečo lepšie:  Ako keby sa mlieko  prisladzovalo cukrom, tsss.  (Pozn.: Výrobcovia narážali týmto prehlásením pravdepodobne na niektoré konkurenčné rastlinné nápoje, ktoré pridaný cukor v sebe skutočne majú).

Chápem, že výrobcovia museli zakryť špecifickú chuť maku, ale zbytočne si tým nahnali sacharidy. Zatiaľ čo v klasickom kravskom mlieku je 4,8 g sacharidov (prirodzene obsiahnutých v rámci mliečneho cukru laktózy), Nemléko obsahuje sacharidov 5,2 g, z toho trištvrtinu jednoduchých sacharidov. Síce neveľký rozdiel, ale výhra to určite nie je.

STOP konzervantom!
Pobavilo ma tiež ďalšie z tvrdení, ktorým sa výrobcovia pýšia  - "Do Nemléka nepřidáváme žádné konzervační látky". Pýtam sa, to si fakt toľko ľudí myslí, že v mlieku sa skrýva plno konzervačných látok? Chápem, že je pre niekoho ťažké pochopiť, ako je možné, že otvorené mlieko do 2 dní nezkysne, ale nezkysne vďaka vysokotepelnému ošetreniu a následnému aseptickému plneniu do obalov. Žiadny chemický kokteil sa do mlieka nepridáva, je to len ďalší z hoaxov, ktoré kolujú na internete. A že Nemléko nie je ošetrené UHT záhrevom ako klasické mlieko? A na čo by bolo?!... Jasné, že ho stačí len šetrne pasterovať. Navyše, na trhu máme aj klasické mlieko, ktoré je len pasterované. Jeho trvanlivosť je však značne nižšia, podobne ako trvanlivosť makového nápoja.

Recyklovateľné obaly, šetrnosť k prírode
Pre niekoho módna záležitosť, pre mňa len návrat k starým tradíciám. Kedysi sa totiž aj mlieko stáčalo do skla. Škoda len, že to nevydržalo až dodnes, preto červený puntík udeľujem pre Nemléko, ktoré myslí na životné prostredie. 


Aká je chuť?
Ja si asi nikdy nezvyknem na tieto rastlinné náhražky mlieka. Uf, ešteže ani nemusím. Chutí to zvláštne bez ohľadu na to, či som na tieto výrobky predpojatá alebo nie. Nelahodí mi tá "chuť po prášku". Mak milujem. Mandle, ryžu, sóju tak isto. Ale v kombinácii s vodou a ďalšími prísadami to ani zďaleka nepripomína dobrý nápoj, ktorým by som zahnala smäd, pridala do kávy, smoothie či urobila z neho kašu.

Je vhodný makový nápoj u laktózovej intolerancie?
Pre mňa, ako nutričnú terapeutku, ostáva tento produkt veľkým nepochopením. Jediný význam vidím u vegánov, ktorých sa už nesnažím presviedčať o tom, že vegánstvo nie je zrovna správna, nutrične vyvážená a plnohodnotná strava.

Pre ľudí, ktorí majú intoleranciu laktózy by som tento nápoj rozhodne nedoporučila, ale naopak, pokiaľ si chcú naliať pohár mlieka, mali by si vyberať bezlaktózovú variantu mlieka. Bezlaktózové mlieko je klasické živočíšne mlieko, ktorému však vo výrobe pridali enzým laktázu, ktorý chýba ľuďom s laktózovou intoleranciou, v dôsledku čoho mlieko neznesú a robí im črevné ťažkosti. Vďaka pridaniu enzýmu dôjde mimo telo človeka k premene laktózy na jednoduché monosachary, ktoré po konzumácii nespôsobujú črevný diskomfort. Bezlaktózové mlieko má takmer rovnaké nutričné hodnoty (akurát je mierne sladšie vďaka premene laktózy) ako mlieko klasické. Naproti tomu je makové Nemléko tomu klasickému nutrične poriadne vzdialené. Pre zdravé kosti, dobré svaly a imunitu potrebujeme aj bielkoviny, ktoré sú v mlieku zastúpené dvojnásobne viac a navyše majú aj vyššiu využiteľnosť.

Pozn: Alergici na bielkovinu kravského mlieka to však majú značne komplikovanejšie, a bezlaktózové mlieko im nepomôže, vlastne by im dosť ublížilo. V tomto prípade je pitie rastlinných nápojov na mieste, ale s tým, že si títo pacienti musia strážiť dostatočný príjem bielkovín z iných zdrojov (mäso, vajcia, strukoviny, orechy, obilniny atď).
Na nasledujúceho pol roka mám pre Vás prichystaných 6 najčastejších mýtov počas chudnutia. Dnes,  snáď najrozšírenejší a pre mňa asi najhorší, mýtus č. 1 - zákaz jedenia po 17. hodine.

Na prvý pohľad sa tento diétny trik zdá byť ideálny - do určitej hodiny môžete jesť viac-menej, čo chcete.

V prvom rade si však musíte uvedomiť, že telo nezaujíma, koľko je hodín. Telo rieši to, aké živiny a v akom množstve a kombinácii mu dodávate. Takže...

"Ak ste po náročnom dni bez obeda prišli domov po 17. hodine a v snahe schudnúť ste si odopreli aj večeru, spravili ste pravdepodobne to najhoršie, čo sa dalo."

Vaše telo týmto diétnym (ned)opatrením vystavujete istej forme stresu - hladovaniu, ktoré je prosté, nestresové. Aký je v tom rozdiel? Stresové hladovanie je typické pre stavy po autonehode, kedy pacient leží v kritickom stave na JIS-ke s istým obmedzením stravovania sa. Ide teda o kombináciu metabolického stresu a hladovania, čo je v celku iná, katastrofálna situácia, pretože dochádza k veľkému katabolizmu vlastných živín. Prosté hladovanie je nekomplikované, s istou snahou organizmu o vyrovnanie sa s danou situáciou, takže dochádza k rade adaptačných zmien. Medzi ne zaraďujeme napríklad zníženie bazálneho metabolizmu. A to je už prvý kameň úrazu, prečo týmto "trikom" pravdepodobne neschudnete. 

Počas hladovania pôsobia iné hormóny, ako pri stave sýtosti organizmu. Ide v podstatu o známu metabolickú hru "utekaj alebo bojuj". Telo robí pod vplyvom hormónov v podstate oboje. Najprv dochádza k účinku vplyvu katecholamínov - známeho adrenalínu a noradrenalínu. Tie spôsobujú najprv lipolýzu, teda odbúravanie tuku na pokrytie potreby energie, ktorú telo momentálne nedostáva zo stravy. To by sa na prvý pohľad mohlo zdať v rámci chudnutia ako výhodné. Lipolýza je však postupom času, po viacerých hodinách od posledného jedla, znížená a na rad sa dostáva ďalšia fáza na čele s kortizolom, akou je proteolýza vo svaloch - odbúravanie vlastných bielkovín, čo pri chudnutí vôbec, ale vôbec nechcete. Telo začína poriadne šetriť. Áno, aj ten tuk na zadku. Do toho potom vstupuje stimulácia chute k jedlu, kvôli ktorej s prázdnym žalúdkom nezaspíte a ak áno, budete mať šialené chute a vlčí hlad. A rovnakú pneumatiku na bruchu.

Asi nemusím nijako zvlášť podotýkať, že po takejto hormonálnej búrke počas hladovania sa ráno zobudíte unavení, vyčerpaní a celkovo zle naladení. Áno, chodiť spať s plným bruchom takisto nie je odporúčané, to by mohli nastať totiž podobné príznaky. 

"Ideálne je prijať posledné jedlo dňa zhruba 2 hodiny pred spaním."

Tým si zabezpečíte, že telo nebude počas noci neprimerane hladovať (Pozn.: je normálne a správne počas spánku neprijímať žiadnu stravu, a teda hladovať, ale len obmedzenú dobu!). Pokiaľ sa ale najete naposledy o 17. hodine a idete spať niekedy okolo 22:00 s tým, že ďalšie jedlo budú až raňajky, budete hladovať viac ako 10 hodín a s tým sa telo vysporiadava stresovo. A to sme si už vysvetlili, ako.

Rada na záver
Ak chodievate spávať neskoro a večeriate zhruba o 18-19 hodine, je určite na mieste doplniť živiny a energiu druhou večerou vo forme jogurtu alebo tvarohu či misky zeleniny. Pretože telo nezaujímajú hodiny, ale živiny a energia.
Nie všetci čitatelia môjho blogu zabrúzdajú aj vo vodách instagramu, a tak som sa rozhodla, že niektoré moje nutrične bohaté príspevky publikujem aj na blogu.  Dnes na tému pečeň.

Nedeľný vývar s pečeňovými knedličkami ma prinútil zamyslieť sa nad pečienkou. Veľa ľuďom nechutí a viacerí sa jej konzumácie boja. Je pravda, že pečeň je centrom detoxikácie organizmu od škodlivých látok, na druhú stranu je zásobárňou mnohých prospešných látok, pre ktoré sa pečeň oplatí raz za čas jedávať. Ide predovšetkým o železo, ktoré sa z pečene vstrebáva snáď najlepšie, ďalej vitamíny A, D a B, zinok a meď



Pečeň je síce bohatá na cholesterol, ale výhodou je, že obsahuje aj lecitín, ktorý napomáha v znižovaní vysokého cholesterolu v krvi. Svaloví makači ocenia aj dostatok bielkovín a prítomnosť esenciálnych aminokyselín (takých, ktoré si naše telo nevie vyrobiť samo). 

A čo s tými odpadnými látkami? Ideálne by bolo poznať pôvod a oblasť chovu zvieraťa - ak sa vykrmuje rastovými hormónami, najlepšia voľba to asi nebude. Viem, že to opakujem stále dokola, ale VO VÝŽIVE NIE JE NIČ ČIERNOBIELE, neznamená, že keď je daná potravina z napr. toxikologického hľadiska nie príliš vhodná, že obsah nutrične prospešných látok pre naše zdravie nebude veľký, práve naopak. Vždy je to o porcii a pravidelnosti jedenia. Pečeň dvakrát do týždňa asi nebude vhodná, ale do nedeľného vývaru sa to proste žiada! 

Majte ešte pekný zvyšok nedele