Zobrazujú sa príspevky s označením éčka. Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky s označením éčka. Zobraziť všetky príspevky
Človek, ktorý nie je chemicky gramotný ľahko podľahne domnienke, že v potravinách sa skrývajú desivé chemikálie v podobe "éčok" a že jedením takýchto jedál sa telo znečistí. Postupne si začne zakazovať všetko, čo obsahuje "chémiu" a snaží sa jedávať len "čisté" produkty. Pre tento iracionálny strach z chemikálii už vymysleli aj pojem - chemofóbia. A keďže je to trend dnešnej spoločnosti, ľudia začínajú byť prírodnými produktami bez chémie posadnutí. Neveríte? Uvediem vám pár ukážok.

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

Pri potulkách Prahou so snahou nájsť niečo dobrého pod zub som narazila na stánok s pečivom, ktorý sa pýšil názvom "Ruční výroba BEZ CHEMIE".


Hneď sa pýtam: "To naozaj nepoužívajú ani vodu, prášok do pečiva, cukor, soľ či múku?" Veď aj to sú predsa chemické zlúčeniny.

Aj na portáli www.zdravidoskol.cz nájdete malebný článok s názvom: "Bez éček a bez chemie, aneb nakupujte potraviny a NE chemické zloučeniny". Opäť sa dostávame k tomu, že ľudia absolútne, ale absolútne nevedia, čo je chemická zlúčenina. Škoda, že zrovna na takomto portáli.

Zdroj obr.:http://www.zdravidoskol.cz/bez-ecek-a-bez-chemie-nakupujte-potraviny; upravené

A to ani nevravím o tom, že je na svete kopa blogerov, ktorí sa snažia stravovať zdravo a pri tom si tak veľmi ubližujú. Páčila sa mi spoveď jednej autorky, ktorej je vraj zle po zjedení ohriateho jedla v mikrovlnke. Vtipné no. A vraj: ..."ak kupujem sladkosti, tak jem čistú čokoládu a aspoň priemernej kvality alebo varovú, prípadne s orieškami. Faktom je, že mám rada sladké a toho sa nevzdám nikdy. No vyberám si a počúvam svoje telo, čo ešte znesie a čo už je veľmi škodlivé. Prísnejšia som bola na seba v čase očisty, teraz po rokoch to raz za čas poruším." Tak zaujímalo by ma, akú má pani hmotnosť, aké má choroby, ako vie, čo ešte znesie jej telo a čo je čistá čokoláda. Možno myslela bielu, ktovie?... No nič, toto asi naozaj nepotrebuje komentár.

Bez chémie?
Je nemožné, až absurdné, keď ľudia tvrdia, že chémii sa vyhnúť dá. Že "bez chémie" je život lepší. Figu borovú! Chémia je všade vôkol nás. Od vody, ktorú pijeme po vzduch, ktorý dýchame. A rovnaké to je aj s jedlom. Aj tie prírodné produkty chémiu obsahujú, a to poriadnu. (Spomeňte si na môj článok o éčkach, ktorých sú aj jahody plná kopa).

Zapamätajte si, že chemické látky môžu byť nielen škodlivé, ale tiež neutrálne či dokonca prospešné, vždy v závislosti na dávke a na tom, ako sa používajú. Napríklad taký retinol, známejší pod názvom vitamín A, je vo vysokých koncentráciách nebezpečný, no pri jeho úplnom vynechaní tak isto. Je totiž esenciálnym vitamínom, ktorý musíme prijímať v strave v dostatočnom množstve. Ako sa hovorí, ani málo ani veľa. 

Umelá kategorizácia na prírodné a syntetické je tiež zbytočná, navyše to, či je chemická látka prírodná, by nikdy nemalo byť faktorom pri posudzovaní jej bezpečnosti. Totiž skutočnosť, že je látka synteticky vyrobená z nej automaticky nerobí nebezpečnú, rovnako ako prírodný neznamená automatický bezpečný. Napríklad, taký botulotoxín, produkovaný baktériami (prírodná látka nie?), ktoré rastú napríklad aj v mede, je viac ako 100 miliárd krát toxickejší ako kyanid (1), no je dôvodom, prečo by sme si med nemali dopriať? Ani na to nepomyslíte.

"Nehľadajte problém tam, kde nie je. To, že sa dá látka zapísať chemickým vzorcom ešte neznamená, že je zlá, škodlivá, toxická... A naopak, nie je všetko dobré len preto, že to nemá na obale tucet aditív alebo vám niekto tvrdí, že je to domáce."


Zdroje
1 Singh B.R. Intimate details of the most poisonous poison. Nat Struct Biol. 2000 Aug; 7(8):617-9

Odporúčané:
  • https://blog.americanchemistry.com/2015/07/chemicals-in-food-top-chemical-food-myths-debunkednaturally-video/ 
  • o detoxe: https://www.slovenskypacient.sk/detoxikacia-organizmu-detoxikacna-kura/
Mnoho ľudí vďaka radám prvoplánových "odborníkov" na výživu podľahlo pocitu, že svet je plný chémie, i vďaka "umelým chemickým" potravinám, na ktorých si pochutnávame. Čo figuruje s chemickým názvom na obale je tabu a do nákupného košíka nepatrí. Stáva sa aj vám, že úplne vyškrtávate z nákupného zoznamu suroviny, ktoré majú na obale nejaké to éčko? Či dokonca máte nainštalovanú aplikáciu v mobile, ktorá vám napovie, čo kúpiť a čo radšej nie? Prepáčte, asi ste tiež naleteli. Týmto článkom by som chcela vyvrátiť mýtus: "Všetko, v čom je éčko je nezdravé, ba priam škodlivé".



Za atraktívnym názvom sa ukrýva kód
Do potravín sa bežne pridávajú rôzne látky za účelom zlepšenia niektorých vlastností potravín. Ide napríklad o predĺženie trvanlivosti, zlepšenie konzistenie, chuti, zvýraznenie či obnovu farby (po výrobnom procese). Všetky tieto látky sa nazývajú aditíva (prídavné látky) alebo takzvané "éčka". Aditíva schválené úradmi majú na obale potravín kód "E" s príslušným číslom. Delia sa na tieto kategórie:
  • E100 - 199 – farbivá
  • E200 - 299 – konzervanty
  • E300 - 399 – antioxidanty a regulátory kyslosti
  • E400 - 499 – emulgátory, stabilizátory a zahušťovadlá
  • E500 - 599 – regulátory kyslosti, plnidlá a protispekavé látky
  • E600 - 699 – zvýrazňovače chuti a arómy
  • E900 - 999 – náhradné sladidlá, potravinárske plyny a leštiace látky
  • E1000 - 1999 – ostatné látky

Potravinárske aditíva nie sú žiadnou novinkou
Už starí Egypťania používali rôzne farbivá a ochucujúce látky. Pozornosť tiež venovali uskladneniu potravín, pri ktorom opäť siahli po rozličných zlúčeninách. Mnoho z nich sa využíva do dnes. (1) Novinka? Pre mňa nie, veď je logické, že i pred naším letopočtom boli obdobia, kedy si ľudia potrebovali jedlo odložiť na horšie časy.

Postupným vývojom spoločnosti, ekonomických a hospodárskych pomerov sa menil tiež charakter výroby jedál a celkovo potravinársky priemysel. Nie je divu, že keď si dnes kúpite salámu, vydrží vám aj mesiac. Iste, výrobca na obale deklaruje, minimálna trvanlivosť do: Xyz, ale je len na vás, či daný výrobok zbaštíte alebo ho vyhodíte do koša. A povedzme si úprimne: Nebola by to škoda, keď tomu nič nie je?... A zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo je výrobok stále chutný? Áno, vraciame sa k éčkam. 

Zmena životného štýlu a hektická doba priniesla, že čoraz menej ľudí trávi čas v kuchyni s prípravou jedla, čím sa zvyšuje záujem o polotovary. Proces výroby a skladovania týchto potravín vyžaduje prídavok látok, ktoré zaručia, že nám dlhšie vydržia. Zaisťujú teda bezpečnosť a senzorickú akosť. Prostredníctvom týchto prídavných látok sa však výrobcovia snažia tiež zvýšiť atraktivitu potravín v zmysle zlepšenia, resp. zvýraznenia chuti. Tak aj preto si čoraz viac ľudí pochutnáva na polotovaroch. Nielen pohodlnosť, lenivosť a veľa práce nás núti siahnuť po týchto produktoch, ale i náš mozog, ktorý nám vraví, aby sme si radšej zobrali ten parížsky šalát ako tú mrkvu.


Len zlé?...
Väčšina ľudí, ktorí sú v zásade proti éčkam nerozlišujú medzi prospešnými, zdraviu neškodnými a škodlivými látkami. Škoda. Pripravujú sa i o látky, ktoré môžu mať na človeka ochranný účinok. Ako príklad uvediem (2): 
  • E300 - kyselina L-askorbová (vitamín C)
  • E101 - riboflavín (vitamín B2)
  • E160a-beta-karotén (prekurzor vit A)
  • E161 - lutein - karotenoid zodpovedný za zdravé videnie (3)  
  • E307 - alfa-tokoferol (vit E)

Nepovolené!
Internetom sa šíria informácie o škodlivosti niektorých aditív, ktoré vraj zhrnula Klinika detskej onkológie v Düsseldorfe. Najhoršie je, že tento leták šíria i odborníci na výživu. Klinika sa od tohto bulletinu radšej dištancuje a už podala trestné oznámenie na šíriteľa týchto informácii. V letáku sú totiž uvedené chybné, neúplne, nepresné a zavádzajúce informácie. (4)

Kto ich kontroluje?
Používanie potravinárskych aditív podlieha prísnej kontrole a regulácii. V ČR napr. reguluje používanie a označovanie aditív Ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom Vyhlášky č.4/2008 Zb. (5) Podľa európskej legislatívy (Nariadenie 1333/2008) môžu byť aditíva použité pri výrobe potravín len ak (6):
  •  použitie pri navrhovanej miere nepredstavuje žiadne zdravotné  riziko pre spotrebiteľa
  •  existuje odôvodnená technologická potreba pre ich použitie 
  •  je pri použití zachovaná výživová hodnota potraviny
  •  použitie poskytuje spotrebiteľovi výhody a prínos
  •  použitie neuvádza spotrebiteľa v omyl 

Bezpečnosť používania
Nové aditíva ešte prejdú rukami EFSA (Európsky dohľad nad bezpečnosťou potravín), ktorá na základe analýzy zdravotného rizika stanoví rozsah a množstvo povolené pri výrobe potravín. Po testovaní z dostupných toxikologických dat, experimentálnych pozorovaniach na zvieratách a ľuďoch sa stanoví  ADI (prijateľná denná dávka), ktorá hovorí, aké množstvo danej látky môžeme skonzumovať denne bez toho, aby predstavovala zdravotné riziko.

Samozrejme aj cez tieto prísne regulácie môžu niektorí ľudia (najmä deti) ADI prekročiť, a to nadmernou konzumáciou potravín s obsahom aditív (7).

Je potrebné povedať, že používanie niektorých aditív je kontroverzné. Dokázalo sa, že mnoho z nich môže vyvolať u niektorých ľudí alergické reakcie. Obsah potenciálnych alergénov je však výrobca povinný deklarovať na obale.(8) 

Zvýšená konzumácia niektorých sladkostí a limonád s obsahom niektorých "éčok" môže viesť u malých detí k rozvoji hyperaktivity. Upozorňujem však na fakt, že etiológia hyperaktivity nie je až tak jednoznačná a teda, že aditíva by tým prispievali len v malej miere a u malej časti populácie. Ak však máte doma dieťa s ADHD, tieto potraviny mu z jedálnička radšej vyškrtnite. Ide o (9):
  • E110 žlť SY,
  • E104 chinolinová žlť 
  • E124 košenilová červeň ( ponceau 4R)
  • E122 azorubin
  • E129 červeň allura 
  • E102 tartrazin (potravinárska žlť)
  • E132 (indigotin)
  • E 133 brilantná modrá



Späť k chémii
Na margo toho, že dnes je všetko prechemizované by som spomenula fakt, že známe potravinárske aditívum E120 (karmín) je veru čistá biológia. Toto červené farbivo sa získava z oplodnených rozdrvených samičiek hmyzu Dactylopius coccus Costa. (10) E 920 (L-cysteín) zas z ľudských vlasov/z peria, srste, kopýt či nechtov. (11) Práve sa zamýšľam, o čom všetkom ešte nevedia vegetariáni... 

Ak si myslíte, že potraviny sa delia na chemické a tie iné, prírodné alebo ako ich nazývate, verte, že sa mýlite. Však v čom nie je chémia? V prírode nie?... Predsa aj v tej krásnej jahode z vašej záhradky. (12)


P.S.: Pevne verím, že si jahody neprestanete kupovať, keď ste práve zistili, že obsahujú éčka. Jahôdky sú mňamka :)

Ak sa vám článok pačil, hlasujte na http://vybrali.sme.sk/c/Za-vsetko-mozu-quotEckaquot/

Zdroje

8 Perlín C., Turek B.: Potraviny a údajná chemická rizika. Potravinářská revue 7, 25-27 (2010)