Dnes nás viac ako inokedy charakterizuje publikačná explózia a túžba po informáciách. Po vedomostiach, poznaní a istote. Málokedy, alebo skôr málokto si však v náplave emócii uvedomuje relevantnosť - pravdivosť zdroja. Často sa odkazujeme na štúdie, oháňame sa argumentami odborníkov, odkazujeme na (naše) skúsenosti. Všetko sa denne mení a my často nevieme, ktorá bije.

Pozor na oháňanie sa štúdiami
Nájdeme už snáď VŠETKO na všetko! Štúdii je kopa, niektoré sú na tej najprestýžnejšej úrovni - hovorí sa im metaanalýzy a systematické prehľady - niektoré sú vykonávané len na pár jedincoch a nevyšly v žiadnom vysoko impaktovanom časopise - skrátka, s dobrou vedou nemajú nič spoločné. Niekedy natrafíte aj na štúdie na zvieratách či iba na Petriho miskách, ktorých výstup ale nemusí znamenať tú istú interpretáciu aj pre ľudské zdravie! Takže neznamená, že keď vyšla na niečo štúdia, ktorá váš argument podporuje, že to je automaticky univerzálna pravda/riešenie/všeobecne platný úzus.

Lenže laik sa v tom nevyzná. Navyše, nemá čas prelúskavať sa všetkými tými odbornými textami, najčastejšie v angličtine. Nemá ani chuť riešiť to všetko dopodrobna. A tak otvorí google a napíše heslo, pod ktorým hľadá odpoveď na svoju otázku. Narazí na rôzne texty. Často si protirečia. Bodaj by nie, keď každý sa odvoláva na iného odborníka, keď každý prežuje inú štúdiu.

Pri prežúvavaní, teda zmene textu odborného na popularizačný, dochádza k množstve chýb, ku skresleniu a vymazaniu kľúčových informácii, a tak sa pôvodná vedomosť môže úplne stratiť. Je ťažké písať popularizačno-náučné texty pre laika tak, aby bolo všetko na poriadku. Neznamená to však, že sa to nedá. Len je treba vedieť, ako na to. A to už je umenie. Alebo, lepšie povedané schopnosť.

Takže...

Ako sa v tom celom vyznať? Kde a ako hľadať relevantné informácie?

• Dnes už neplatí odvolávať sa na vzdelanie. Dnes si musíte ďaleko viac študovať, čo konkrétne, kde a kedy daný človek vyštudoval. Príklad: Niekto sa označí ako odborník na výživu. Pred menom má titul MUDr., alebo PharmDr., a tak vás napadne, že to bude erudovaný odborník. Lenže na farmácii ani medicíne sa výžive nevenuje viac ako pár hodín v prednáškovom bloku, eventuálne nejakom predmete. Je potreba ísť hlbšie. Príklad: Je daný lekár atestovaný v odbore klinická výživa? Ak áno, pravdepodobne bude rozumieť klinickej výžive, ale už napríklad nebude schopný vyjadrovať sa k problematike toxicity alebo technológie potravín. Technológ potravín zas nebude kompetentný ohľadom liečebnej či preventívnej výživy. Nie je skrátka odborník ako odborník.
• Referencie, počet sledujúcich ani vyšperkovaný profil odvolávajúci sa na celoživotné vzdelávanie v odbore neznamená odbornosť. Prosím, myslime na to vždy, keď nám bude nejaký ambasador ponúkať očistu tela a odvolávať sa na svoje referencie.
• Knihy o výžive ani dokumentárne seriály na Netflixe nemusia byť relevantným zdrojom informácii - kým sa vydá nejaká kniha, často to trvá tak dlho, že informácie môžu byť už neaktuálne (neplatí ale vždy, sú knihy o výžive, ktoré sú spoľahlivým zdrojom dobrých informácii - ak by ste nejaké chceli doporučiť, napíšte mi do komentára). Dokumentárne filmy zas točia často hviezdy, ktoré si chcú primárne vybudovať značku a zarobiť si. A aby to malo sledovanosť, si pište, že tam budu prelomové novinky, ktoré vám vyrazia dych!
• Skúsenosti nepredurčujú človeka k odbornosti a relevantnosti. Aj keď bude mať paní Banánová túto skúsenosť spolu s ďalšími piatimi ženami, neznamená, že to bude písané pravidlo a bude platiť pre všetkých. Niekomu by mohlo aj dosť výrazne ublížiť.

Moja rada na záver je:

"Zbystrite vždy, keď vám pod ruky príde senzachtivá alebo niečím prelomová informácia",

pretože v drvivej väčšine prípadov sa nebude zakladať na pravde, ale na marketingovej stratégii nejakej firmy/jednotlivca.

Dávajte na doporučenia vládnych inštitúcii, riaďte sa vlastným rozumom a blogy a instastories sledujte s rezervou. ;)

Občas ma vie pobúriť hocijaká kravina, ktorá má od reality na sto honov. Napríklad dnes som narazila na laicky napísaný, ničím nepodložený článok plný nezmyslov na stránkach https://prosvet.cz// , kde píšu o nevhodných, ba priam škodlivých kombináciách potravín.

Kým si budete čítať moje riadky, prosím prečítajte si tú bombu preklikom cez hore uvedený odkaz.

Steak bez hranoliek. Ok. To by som ešte vedela pochopiť, keby sa na vec pozerám očami zastánkyne delenej stravy, čo mi ide dosť ťažko, ale budiš. Ale prečo sa nesmú uhorky s rajčinami ostáva pre mňa  nevysvetliteľnou záhadou. 

Foto upravené z: www.prosvet.cz

Ujasnime si to...

Náš tráviaci trakt je prispôsobený na trávenie viacerých vecí naraz, aj keď to nesmieme samozrejme prehnať a naládovať sa piatym cez desiate. Organizmu nevadí skombinovať bielkoviny a škrob (celkovo sacharidy) naraz. V žalúdku nám po tejto kombinácii trávenina nehnije, neplesnivie, ani nás kvôli tomu nenafukuje a nebolí brucho (pokiaľ uvažujeme o zdravom človeku bez intolerancií a iných neduhov). 

Cieľom práce tráviaceho traktu je rozložiť stravu až na malinké molekuly, ktoré môžu prejsť do krvného obehu, aby sme z nich získali energiu a stavebné látky. A orgány tráviaceho traktu rozkladajú živiny súčasne. Neprebieha trávenie v zmysle, ok, teraz ide škrob, tak vypustím do sveta amylázu a nateraz musia bielkoviny a tuk počkať, takže hnijú v žalúdku (mimochodom, alfa-amyláza sa nazýva inak aj ptyalín, nie sú to 2 odlišné enzýmy ako uvádza autor toho strašného článku).

Bielkoviny a tuk sa trávia najdlhšie, preto aj v žalúdku ostávajú dlhšie, čo ale nie je spôsobené prítomnosťou ďalšej živiny - sacharidov, ale chemickou štruktúrou týchto živín a toho, že sacharidy sa začínajú tráviť už v dutine ústnej, kdežto bielkoviny v žalúdku a tuky dokonca až v tenkom čreve (u novorodencov aj v žalúdku).

A (nielen) môj názor na delenú stravu?

Oddeľovať sacharidy od bielkovín, a vlastne ktorýchkoľvek živín, je nezmysel už len z toho dôvodu, že takto separátne ich konzumujeme len málokedy. 

"Prakticky vždy je potravina komplexom viacerých živín."

Napríklad mlieko. Aj napriek tomu, že sa jedná prevažne o bielkovinovú potravinu, obsahuje značné množstvo sacharidov - v priemere 5 g laktózy na 100 ml. Ako to chceme oddeliť? Nuž, asi budeme potrebovať zázračné ruky... ruky jedine chemika.

Navyše, niektoré kombinácie živín sú naopak prospešné. Príkladom je lepšia vstrebateľnosť železa z mäsa pri kombinácii s vitamínom C (napr. mäso+šalát z papriky či vhodne pripravené zemiaky, ktoré sú tiež zdrojom vitamínu C).

Delená strava je však často velebená kvôli opisovanému efektu na redukciu hmotnosti. V tomto prípade sa dá chápať ako diéta, pomocou ktorej sa doposiaľ nezaujatý človek učí zaraďovať viac zeleniny, strážiť si porcie a celkovo to, čo zje. A to je určite správne. Toto by však zvládol aj pri akejkoľvek inej diéte či správnemu stravovaciemu režimu bez nutnosti držať diétu. V prípade delenej stravy by som sa však bála jojo efektu a prílišnej striktnosti, ktorá je, ako sme si ukázali, úplne zbytočná.

Hovorí sa, že ražný chlieb je zdravší než pšeničný. 

Keď opomeniem to, že by sme nemali nálepkovať potraviny na zdravé a nezdravé, je to tak trochu pravda. 

Ražný chlieb ale nie je lepší kvôli lepku, ako si veľa ľudí myslí. Lepok obsahuje tiež, aj keď o niečo menej (kvôli čomu nie je pečivo po dopečení tak veľmi nadýchané). Oproti pšeničnému chlebu má však vyšší obsah nutrične priaznivých látok, napr. vitamínov skup. B, horčíka, draslíka, fosforu a železa. Najväčší benefit má pre vysoký obsah vlákniny, ktorá tvorí až 13 % obsahu raže. 

Zatiaľ čo ražný chlieb obsahuje okolo 10 g vlákniny/100 g, pšeničný chlieb jej má len okolo 4 g/100 g. Samozrejme, pri porovnaní necelozrnnej varianty. (Celozrnná varianta bude mať zbruba o 2 g vlákniny viac, aj keď sa to líši v závislosti na druhoch použitých múk). Preto, ak potrebujete navýšiť vlákninu vo svojom jedálničku, ale celozrnné pečivo neobľubujete, zdá sa vám drahé alebo ho vo svojej predajni neviete nájsť, ražný chleba je záchrana. 

Okrem toho vám vydrží v chlebníku dlhšie ako pšeničné pečivo. Pokiaľ ho však nezjete skôr než ho tam stihnete uložiť. :-)

A ak sa snažíte zhodiť nejaké to kilečko, chlieb nezahadzujte. Viac v článku o (ne)priberaní z pečiva tu.

Vaša Petra

Už nejakú dobu pozorujem, že ghee momentálne fičí na plnej čiare. Na internete šalia gazdinky a píšu o ňom, ako o zázraku, všelieku či znovuzrodenom fenoméne. Vraj má kopu blahodárnych účinkov na naše zdravie. Skutočne?

Mýty o prepustenom masle

To máte tak. Čo kúpite v zdravej výžive musí byť fakt zdravé. Teda, v očiach neznalcov určite. Navyše, na internete sa dnes dočítate aj takéto nezmysly o ghee:

• je zdravšie ako klasické maslo
• podporuje trávenie
• má detoxikačné účinky
• podporuje myslenie a inteligenciu
• pôsobí ako ochrana nervového tkaniva
• zvyšuje imunitu
• zlepšuje zrak
• podporuje plodnosť
• má regeneračné a omladzujúce účinky

Jedná sa o tvrdenia, ktoré neboli dokázané, nie sú schválené ani ako zdravotné tvrdenia, a teda nič z toho sa nezakladá na pravde. Poďme si vysvetliť, prečo je ghee zbytočné porovnávať s maslom.

Čo je ghee a ako sa vyrába
Ghee je tradičná potravina v Indii (základ Ajurvédy), ktorú si obľúbil takmer celý západ. Nazýva sa aj prepustené maslo. Presne tak. Je to obyčajné maslo, ktoré sa pomaly prevára. Touto tepelnou prípravou sa znižuje obsah vody a precipitujú bielkoviny, ktoré sa odstránia. Hurá, máme skoro 100% tuk. 

"Dokáže tak jednoduchý technologický krok spôsobiť zrazu odlišné vlastnosti tuku, ktoré by predurčovali ghee ako zdravšiu voľbu v porovnaní s klasickým maslom?"

Rozhodne nie. Oba sú vyrobené z mlieka, takže ghee má totožné zloženie tukov (mastných kyselín) ako klasické maslo. Typické je vysoké zastúpenie nasýtených mastných kyselín, z toho najväčší podiel tvorí kyselina palmitová. Tá zvyšuje hladinu krvného cholesterolu, predovšetkým LDL-cholesterolu, takže prehnaná konzumácia nasýtených mastných tukov nerobí dobre nášmu srdcu a cievam, v ktorých sa cholesterol usádza. Keď sme pri cholesterole, tak ghee obsahuje cholesterolu ako pravý živočíšny produkt dosť. Obsiahnutý cholesterol je náchylnejší k oxidácii a oxidované produkty cholesterolu sú pre kardiovaskulárny systém najväčšou hrozbou - podporujú aterosklerózu (kôrnatenie tepien). Práve veľký obsah oxycholesterolu v ghee (v priemere 191 μg/g oproti 49 μg/g v klasickom masle) môže vysvetľovať vysoký výskyt srdcových ochorení spôsobených aterosklerózou u imigrantov indickej populácie. 

Okrem kyseliny palmitovej obsahuje aj iné nasýtené tuky, najmä kyselinu myristovú a stearovú, ktorá má navyše trombogénny účinok. Áno, ghee obsahuje aj vitamíny - najmä vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E) - ale v zanedbateľných množstvách (hlavne pri prepočte na porciu ghee na deň). 

V čom je však ghee výhodné?

Prepustením masla sa získava mikrobiálna stabilita, takže ghee vám vydrží dlhšie než klasické maslo.Okrem toho sa dosiahne aj tepelná stabilita, vďaka ktorej možno ghee použiť pri tepelnej príprave pokrmov. Klasické maslo na vyprážanie vhodné nie je, pretože obsahuje vysoký podiel vody a bielkovín, ktoré sa pripaľujú, rozkladajú a produkty môžu byť karcinogénne. Na ghee možno vyprážať, aj keď klientom neustále opakujem, že smaženie nie je najvhodnejšia tepelná úprava a ghee nie je svojím zložením mastných kyselín najvhodnejším tukom pre tieto aj iné účely. Ak ale milujete chuť "masla" pod palacinkami, ghee je rozhodne lepšia voľba. Tá oriešková chuť je fakt neprekonateľná. :)

Jediným benefitom, ktorý vnímam pri ghee ja, je lepšia tolerancia u osôb s laktózovou intoleranciou a alergiou na mliečnu bielkovinu. Pravdepodobne preto sa predáva na pultoch obchodov zdravej výživy. Mimochodom, obchody zdravej výživy boli pôvodne myslené ako obchody pre pacientov s nejakým výživovým problémom, nie ukážkové obchody plné len zdravých potravín. Ale to už bude na ďalší článok.

Každým rokom na jar ovládne naše polia žltá farba, čo rozprúdi debaty o tom, či je pestovanie repky olejnej v skutku výhodná záležitosť. Repka má spolu s kukuricou totiž snáď najhorší image z poľnohospodárskych plodín, ktoré sa u nás pestujú. 

Sláva biopalivám!

Aféra okolo repky olejnej sa ale začala nafukovať až po zelenej lobby, keď sa EÚ rozhodla využívať metylester repky olejnej (MERO) ako komponentu pre výrobu biopalív. Nakázala členským štátom používať v rámci spotreby pohonných hmôt 10 % biopalív do roku 2020. Európsky parlament však toto rozhodnutie pozmenil na 7 % po tom, čo sa zistilo, že biopalivá nie sú pre životné prostredie zas až tak výhodné ako sa myslelo na začiatku.

Veľké využitie

Po debate s jedným poľnohospodárom som si uvedomila, že pestovanie repky vo veľkom je iniciatívou samotných pestovateľov, ktorým sa pestovanie oplatí. Nie sú v tom vraj žiadne dotácie. Repka je totiž vďaka veľkému využitiu dobre predajná. A pestovanie prináša nielen výhodu finančnú. Je kľúčovým zdrojom potravy pre včely, a tak sa stáva významnou surovinou pre včelí med z repky. Okrem toho poskytuje agrotechnické pozitíva, ale to si už radšej prečítajte na blogu nejakého poľnohospodára, ktorý sa v tom vyzná ďaleko viac ako ja ;)

Repkový olej - kráľ medzi olejmi

Repka sa v prvom rade pestuje pre potravinárske účely - je hlavnou surovinou pre výrobu oleja, ktorého konzumácia je významne odporúčaná. A to aj napriek tomu, že kuchárske ikony varia prakticky len na olivovom oleji, čo vytvára dojem, že je tento olej na tepelnú prípravu najlepší. V skutočnosti má však repkový olej najpriaznivejšie zloženie mastných kyselín:

• Má najnižší obsah nasýtených mastných kyselín, ktorých nadmerná konzumácia zvyšuje riziko vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
• Spolu s vysokým podielom monoénových kyselín zaisťuje tomuto oleju vysokú tepelnú stabilitu a predurčuje ho k tepelnej kuchynskej príprave. Znamená to, že pri smažení či pečení sa neprepaľuje a z tohto hľadiska je rozhodne lepší než častejšie používaný slnečnicový či olivový olej.
• Zastúpenie polynenasýtených mastných kyselín je síce nižšie než u slnečnicového alebo sójového oleja, na druhú stranu má priaznivejší pomer medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami, v prospech omega-3.
• Omega-3 mastné kyseliny vykazujú protizápalový a antitrombotický účinok, znižujú krvný cholesterol a normalizujú tlak krvi. V našej priemernej strave je však pomer obrátený a konzumujeme omnoho viac omega-6 mastných kyselín, ako je odporúčané. 
• okrem toho obsahuje biologicky aktívne látky, predovšetkým tokoferoly a rastlinné steroly, ktoré znižujú hladinu cholesterolu v krvi. 

A čo kyselina eruková?

Často sa môžete dočítať, že repkový olej obsahuje veľké množstvá kyseliny erukovej, ktorá vykazuje škodlivé účinky pre srdce. Repka olejná, ktorej semená obsahovali kyselinu erukovú, sa však už desiatky rokov nepestuje. Dnešný obsah kyseliny erukovej sa pohybuje v niekoľkých desatinách percenta (limity max. 2 % sú dané legislatívou), čo v tak nízkom množstve nepredstavuje zdravotné riziká.

Chrúmete pri telke banánové lupienky v domnení, že si sladíte život niečim hodnotným? Spozornite! Sušené ovocie nie je rovnocenným konkurentom čerstvých druhov. 

Zatiaľ čo poctivo vysušený banán bez ostatného nájdete v obchodoch len s lupou, smažené banánové chipsy si zadovážite bez prehľadávania. Áno, čítate správne-smažené chipsy. Oproti surovým banánom nájdete v tejto pochúťke vyšší obsah tuku (zhruba 2 až 33 gramov/100g oproti 0,3g/100g) a aj viac cukru (zhruba 69g/100g oproti 19g/100g). Pri niektorých výrobkoch sa tučnosť môže pohybovať dokonca až na hranici ako pri klasických zemiakových chipsoch. U výrobkov, ktoré sú klasicky sušené či lyofilizované (sušené mrazom) je percento tuku minimálne. 

Niektorí výrobcovia svoje produkty ešte vyšperkujú pridaním arómy či dosladením (prinajlepšom) medom, takže vo finále môžu byť sušené banány celkom kalorické. Čítajte preto poctivo obaly a vyberajte tie lepšie výrobky bez zbytočných prísad navyše.

Pozn.: uvedená energia na obr. je počítaná na 50 g, čiže množstvo, ktoré vidíte na obr. Ide o veľmi malý banán a väčšiu hrsť chipsov

Koncept ketogénnej diéty pozná snáď každý človek, ktorý sa zaujíma o zdravé stravovanie. Keto diéta patrí v našich končinách k najznámejším výživovým smerom, aké tu kedy boli. Popularizácia tohto alternatívneho smeru je však odzrkadlením chaosu v informáciách o zdravej výžive. Ide o výsledok nejednotnosti názorov v oblasti správneho stravovania, čo zhoršujú najmä výživoví poradcovia – svojimi neodbornými prehláseniami. Ketogénna diéta bola totiž vymyslená a určená pre pacientov s epilepsiou a niektorými dedičnými poruchami metabolizmu sacharidov. To, že dnes oslovila každého druhého „fitness človeka“, je len obyčajný biznis s nálepkou „Schudnite s nami prebytočný tuk rýchlo a efektívne“. 

V článku, ktorý som napísala pre portál slovenský pacient, si povieme, prečo je to mizerný nápad.
Chcete si prečítať celý článok? Kliknite tu. 

Dnes je prvý pondelok v novom mesiaci, a tak som pre vás spísala ďalší z mýtov počas chudnutia, a to "Z pečiva sa priberá!"

Internetom totiž koluje prevratná informácia, že chlieb a ostatné pečivo je počas chudnutia neprípustné. Že sa z neho priberá a v našej kuchyni nemá, čo robiť a že naopak, keď ho z jedálničku vyradíme, budeme chudnúť.

Ale je to naozaj pravda? Priberá sa z pečiva?

Áno aj nie. Priberá sa totiž z čohokoľvek, čo nás dovedie k energetickému nadbytku, teda do konzumácie väčšieho množtva kalórii, aké vydáme. Je teda predpoklad, že pokiaľ je niekto zvyknutý jedávať 5 rožkov za deň a tieto naraz vyradí zo stravy, automaticky zo svojho jedálničku vyhodí veľkú dávku sacharidov (109 g), a teda energie (2232 kJ). Bude chudnúť takýto človek? Áno, dá sa to predpokladať, ale závisí to predovšetkým na ďalších okolnostiach- nenahradí pečivo inými potravinami, ktoré budú mať zrovnateľnú či dokonca vyššiu energetickú hodnotu? Ako dlho sa mu podarí dodržiavať takýto režim? Nebude hladný a neskĺzne do príjmu kalorickejších alebo pre redukciu hmotnosti inak nevhodných potravín? Aký energetický výdaj bude mať? atď...

"Za priberanie nemôže jedna živina alebo jedna potravina!"

Nemožno tak zhadzovať vinu na pečivo, to si naozaj nezaslúži. Nárast tukového tkaniva je ďaleko komplexnejšia zmena ako len vyradenie či pridanie nejakej potraviny. Vždy ide o celkový životný štýl.

Navyše, ľudia, ktorí takto radikálne vyradia nejakú potravinu zo svojho jedálničku, sa stravujú väčšinou celkovo inak, takže za ich výslednou redukciou hmotnosti sa často skrýva celková zmena jedálnička či dokonca zmena životného štýlu. Nenechajte sa oklamať, že prostým vyradením pečiva sa dá dosiahnuť -10 kg na váhe. Bolo by predsa príliš jednoduché označiť nejakú potravinu za čiernu ovcu pri vzniku obezity, nemyslíte?

Ďalšia vec, ktorú nemožno opomenúť, je rozlíšenie druhu pečiva. Ak ste zvyknutí baštiť na klasickom konzumnom chlebe alebo rožkoch namazaných 20 g masla (áno, pri chudnutí je dôležité aj to, čím si natierate pečivo a akým množstvom a čo k pečivu konzumujete), vedzte, že to pravdepodobne nebude cesta k chudnutiu. Ak si však namiesto toho vyberiete celozrnný alebo aspoň ražný chlieb, spravíte pre svoje telo o dosť viac. Nejde o energiu, ani o sacharidy. Rovnaká gramáž bieleho rožku aj celozrnného chleba bude mať zrovnateľné množstvo sacharidov (okolo 15g) aj energie (okolo 335 kJ), ale bude mať neporovnateľne rozdielny obsah vlákniny. Tá spôsobí zníženie glykemického indexu, a tak vás po celozrnnom pečive nezastihne pocit hladu tak skoro ako u klasického rožku.

Domáce pečivo môže byť lepšia voľba pri výbere, alebo aj nemusí... všetko záleží na vstupných surovinách

Navyše, keď si k adekvátnej porcii pečiva (primeranej k vášmu energetickému výdaju) pridáte kvalitný zdroj bielkovín a zeleninu a pečivo zbytočne nebudete natrierať kvantami masla, maste či čohokoľvek vysokotukového, nevidím dôvod, prečo by pečivo malo byť hlavným vinníkom toho, že vás ručička na váhe irituje. Stačí si len z pečiva vyberať to lepšie a kalkulovať množstvo, ktoré zjete. :-)

Ešte pred pár rokmi bola možnosť kúpy rastlinného "mlieka" značne obmedzená a vymedzovala sa len na špecializované predajne. Dnes je hitom, ktorý miestami pripomína závod medzi klasickým mliekom a rastlinnými náhradami. Ale môže vôbec rastlinný nápoj konkurovať mlieku?

Kde sa vzala, tu sa vzala, vznikla česká značka menom "NEMLÉKO". Keďže momentálne valcuje svet instagramu, rozhodla som sa posvietiť si na tento produkt a zakúpila som si novú hitovku - makové Nemléko. Začína ma totiž tak trochu dráždiť, že sa zbytočne propaguje tam, kde nemá. Tam, kde by malo mať svoje stále pevné miesto mlieko. Pretože napísať: "Má všechny výhody mléka a žádnou z jeho nevýhod", je proste zavádzanie spotrebiteľa, a to mi vadí.

Neviem presný zámer a víziu tohto projektu, ak sa to vôbec projektom dá nazvať, ale zakladatelia pôvodne cielili na vegánov a ekofriendly ľudí a potom im napadli aj tí, ktorí pre určité dôvody netolerujú mlieko. Lenže ako to vo svete marketingu chodí, keď sá dá produktu jedinečný názov, vytvorí sa pekná reklama a produkt sa bliští vo vyšperkovanom dizajne (a musím uznať, že fľaštičky majú naozaj vkusné), začne sa to šíriť rýchlejšie ako prasacia chrípka v roku 2009. A tak sa aj stalo. Nemléko propagujú tisícky ľudí s heslom "zdravšia alternatíva mlieka". Poďme im to trochu zkaziť.

(Ne)lákavé zloženie a výživová hodnota

Filtrovaná (???) voda, mak, datle, himalájska (???) soľ. Už len pri tomto tu vás musí napadnúť, že to je proste úplne niečo iné ako mlieko. Iné zloženie, iné nutričné hodnoty, iná chuť, iná cena, iné všetko.

Výrobcovia, Amália a David, si od tohto mlieka veľa sľubujú a kokteil z maku zamiešali práve preto, aby mlieku (a asi aj ostatným rastlinným nápojom) konkurovali ešte viac. Celé sa to točí okolo vápnika. 

Vieme, že najviac vápnika získavame z mlieka a mliečnych výrobkov. Zároveň však platí, že absolútne najväčší obsah vápnika je v maku. Keby to však nemalo háčik, respektíve dva. Zatiaľ čo vstrebateľnosť mlieka a mliečnych výrobkov sa pohybuje okolo 30 %, mak je na tom podstatne horšie, niečo okolo 5 %. Ďalšia vec, ktorú je potreba uvedomiť si - obsah vápnika sa udáva na 100g. Vypiť 100 ml mlieka nerobí najmenší problém, ale zjedzte 100 g maku alebo vypite viac fľaštičiek Nemléka za deň!

Podľa prehlásení firmy vraj nemléko obsahuje 12x viac vápniku než klasické mlieko. Túto informáciu si laik vysvetlí tak, že Nemléko je vlastne zdravšie. NIE, nie je! Prečo?

100 g maku obsahuje až 1357 mg vápnika, zatiaľ čo 100 ml mlieka biednych 124 mg. Áno, to je zhruba 12x vyšší obsah vápnika v makovom Nemléku. Tu však svetoborná správa od propagátorov Nemléka končí. Keď sa na to ale pozrieme bližšie, jednoduchým prepočtom zistíme, že pri 7 % maku, ktoré Nemléko obsahuje v 250 ml, prijímeme v prepočte na 100 ml 57 mg vápnika, čo je už podstatne nižšie číslo. Ešte nižšie je však pri započítaní vstrebateľnosti 5 %. Keď spravíme suma sumárum zistíme, že z mlieka vstrebeme 13x viac vápnika než z rovnakého objemu makového nápoja. Stačilo len zobrať kalkulačku do ruky.

A prečo je vstrebateľnosť vápnika lepšia z mlieka ako maku? Nuž, pre zjednodušenie hlavne preto, že mlieko obsahuje vitamín D, ktorý vstrebávanie vápnika z čreva umožňuje.  A makové Nemléko môže o vitamíne D jedine snívať. 

Ďalšia vec, ktorá mi na Nemléku vadí je zbytočne "pridaný" cukor. Datle sú síce ovocím, takže legislatívne sa nejedná o pridaný cukor, ale pri zistení, že 100 g datlí obsahuje až 61 g jednoduchých sacharidov, teda cukru, to stojí za takéto označenie. Uznajte, že nápis "Nesladíme cukrem, ale datlemi." sa len hrá na niečo lepšie:  Ako keby sa mlieko  prisladzovalo cukrom, tsss.  (Pozn.: Výrobcovia narážali týmto prehlásením pravdepodobne na niektoré konkurenčné rastlinné nápoje, ktoré pridaný cukor v sebe skutočne majú).

Chápem, že výrobcovia museli zakryť špecifickú chuť maku, ale zbytočne si tým nahnali sacharidy. Zatiaľ čo v klasickom kravskom mlieku je 4,8 g sacharidov (prirodzene obsiahnutých v rámci mliečneho cukru laktózy), Nemléko obsahuje sacharidov 5,2 g, z toho trištvrtinu jednoduchých sacharidov. Síce neveľký rozdiel, ale výhra to určite nie je.

STOP konzervantom!

Pobavilo ma tiež ďalšie z tvrdení, ktorým sa výrobcovia pýšia  - "Do Nemléka nepřidáváme žádné konzervační látky". Pýtam sa, to si fakt toľko ľudí myslí, že v mlieku sa skrýva plno konzervačných látok? Chápem, že je pre niekoho ťažké pochopiť, ako je možné, že otvorené mlieko do 2 dní nezkysne, ale nezkysne vďaka vysokotepelnému ošetreniu a následnému aseptickému plneniu do obalov. Žiadny chemický kokteil sa do mlieka nepridáva, je to len ďalší z hoaxov, ktoré kolujú na internete. A že Nemléko nie je ošetrené UHT záhrevom ako klasické mlieko? A na čo by bolo?!... Jasné, že ho stačí len šetrne pasterovať. Navyše, na trhu máme aj klasické mlieko, ktoré je len pasterované. Jeho trvanlivosť je však značne nižšia, podobne ako trvanlivosť makového nápoja.

Recyklovateľné obaly, šetrnosť k prírode
Pre niekoho módna záležitosť, pre mňa len návrat k starým tradíciám. Kedysi sa totiž aj mlieko stáčalo do skla. Škoda len, že to nevydržalo až dodnes, preto červený puntík udeľujem pre Nemléko, ktoré myslí na životné prostredie. 

Aká je chuť?
Ja si asi nikdy nezvyknem na tieto rastlinné náhražky mlieka. Uf, ešteže ani nemusím. Chutí to zvláštne bez ohľadu na to, či som na tieto výrobky predpojatá alebo nie. Nelahodí mi tá "chuť po prášku". Mak milujem. Mandle, ryžu, sóju tak isto. Ale v kombinácii s vodou a ďalšími prísadami to ani zďaleka nepripomína dobrý nápoj, ktorým by som zahnala smäd, pridala do kávy, smoothie či urobila z neho kašu.

Je vhodný makový nápoj u laktózovej intolerancie?
Pre mňa, ako nutričnú terapeutku, ostáva tento produkt veľkým nepochopením. Jediný význam vidím u vegánov, ktorých sa už nesnažím presviedčať o tom, že vegánstvo nie je zrovna správna, nutrične vyvážená a plnohodnotná strava.

Pre ľudí, ktorí majú intoleranciu laktózy by som tento nápoj rozhodne nedoporučila, ale naopak, pokiaľ si chcú naliať pohár mlieka, mali by si vyberať bezlaktózovú variantu mlieka. Bezlaktózové mlieko je klasické živočíšne mlieko, ktorému však vo výrobe pridali enzým laktázu, ktorý chýba ľuďom s laktózovou intoleranciou, v dôsledku čoho mlieko neznesú a robí im črevné ťažkosti. Vďaka pridaniu enzýmu dôjde mimo telo človeka k premene laktózy na jednoduché monosachary, ktoré po konzumácii nespôsobujú črevný diskomfort. Bezlaktózové mlieko má takmer rovnaké nutričné hodnoty (akurát je mierne sladšie vďaka premene laktózy) ako mlieko klasické. Naproti tomu je makové Nemléko tomu klasickému nutrične poriadne vzdialené. Pre zdravé kosti, dobré svaly a imunitu potrebujeme aj bielkoviny, ktoré sú v mlieku zastúpené dvojnásobne viac a navyše majú aj vyššiu využiteľnosť.

Pozn: Alergici na bielkovinu kravského mlieka to však majú značne komplikovanejšie, a bezlaktózové mlieko im nepomôže, vlastne by im dosť ublížilo. V tomto prípade je pitie rastlinných nápojov na mieste, ale s tým, že si títo pacienti musia strážiť dostatočný príjem bielkovín z iných zdrojov (mäso, vajcia, strukoviny, orechy, obilniny atď).

Na nasledujúceho pol roka mám pre Vás prichystaných 6 najčastejších mýtov počas chudnutia. Dnes,  snáď najrozšírenejší a pre mňa asi najhorší, mýtus č. 1 - zákaz jedenia po 17. hodine.

Na prvý pohľad sa tento diétny trik zdá byť ideálny - do určitej hodiny môžete jesť viac-menej, čo chcete.

V prvom rade si však musíte uvedomiť, že telo nezaujíma, koľko je hodín. Telo rieši to, aké živiny a v akom množstve a kombinácii mu dodávate. Takže...

"Ak ste po náročnom dni bez obeda prišli domov po 17. hodine a v snahe schudnúť ste si odopreli aj večeru, spravili ste pravdepodobne to najhoršie, čo sa dalo."

Vaše telo týmto diétnym (ned)opatrením vystavujete istej forme stresu - hladovaniu, ktoré je prosté, nestresové. Aký je v tom rozdiel? Stresové hladovanie je typické pre stavy po autonehode, kedy pacient leží v kritickom stave na JIS-ke s istým obmedzením stravovania sa. Ide teda o kombináciu metabolického stresu a hladovania, čo je v celku iná, katastrofálna situácia, pretože dochádza k veľkému katabolizmu vlastných živín. Prosté hladovanie je nekomplikované, s istou snahou organizmu o vyrovnanie sa s danou situáciou, takže dochádza k rade adaptačných zmien. Medzi ne zaraďujeme napríklad zníženie bazálneho metabolizmu. A to je už prvý kameň úrazu, prečo týmto "trikom" pravdepodobne neschudnete. 

Počas hladovania pôsobia iné hormóny, ako pri stave sýtosti organizmu. Ide v podstatu o známu metabolickú hru "utekaj alebo bojuj". Telo robí pod vplyvom hormónov v podstate oboje. Najprv dochádza k účinku vplyvu katecholamínov - známeho adrenalínu a noradrenalínu. Tie spôsobujú najprv lipolýzu, teda odbúravanie tuku na pokrytie potreby energie, ktorú telo momentálne nedostáva zo stravy. To by sa na prvý pohľad mohlo zdať v rámci chudnutia ako výhodné. Lipolýza je však postupom času, po viacerých hodinách od posledného jedla, znížená a na rad sa dostáva ďalšia fáza na čele s kortizolom, akou je proteolýza vo svaloch - odbúravanie vlastných bielkovín, čo pri chudnutí vôbec, ale vôbec nechcete. Telo začína poriadne šetriť. Áno, aj ten tuk na zadku. Do toho potom vstupuje stimulácia chute k jedlu, kvôli ktorej s prázdnym žalúdkom nezaspíte a ak áno, budete mať šialené chute a vlčí hlad. A rovnakú pneumatiku na bruchu.

Asi nemusím nijako zvlášť podotýkať, že po takejto hormonálnej búrke počas hladovania sa ráno zobudíte unavení, vyčerpaní a celkovo zle naladení. Áno, chodiť spať s plným bruchom takisto nie je odporúčané, to by mohli nastať totiž podobné príznaky. 

"Ideálne je prijať posledné jedlo dňa zhruba 2 hodiny pred spaním."

Tým si zabezpečíte, že telo nebude počas noci neprimerane hladovať (Pozn.: je normálne a správne počas spánku neprijímať žiadnu stravu, a teda hladovať, ale len obmedzenú dobu!). Pokiaľ sa ale najete naposledy o 17. hodine a idete spať niekedy okolo 22:00 s tým, že ďalšie jedlo budú až raňajky, budete hladovať viac ako 10 hodín a s tým sa telo vysporiadava stresovo. A to sme si už vysvetlili, ako.

Rada na záver

Ak chodievate spávať neskoro a večeriate zhruba o 18-19 hodine, je určite na mieste doplniť živiny a energiu druhou večerou vo forme jogurtu alebo tvarohu či misky zeleniny. Pretože telo nezaujímajú hodiny, ale živiny a energia.

Nie všetci čitatelia môjho blogu zabrúzdajú aj vo vodách instagramu, a tak som sa rozhodla, že niektoré moje nutrične bohaté príspevky publikujem aj na blogu.  Dnes na tému pečeň.

Nedeľný vývar s pečeňovými knedličkami ma prinútil zamyslieť sa nad pečienkou. Veľa ľuďom nechutí a viacerí sa jej konzumácie boja. Je pravda, že pečeň je centrom detoxikácie organizmu od škodlivých látok, na druhú stranu je zásobárňou mnohých prospešných látok, pre ktoré sa pečeň oplatí raz za čas jedávať. Ide predovšetkým o železo, ktoré sa z pečene vstrebáva snáď najlepšie, ďalej vitamíny A, D a B, zinok a meď. 

Pečeň je síce bohatá na cholesterol, ale výhodou je, že obsahuje aj lecitín, ktorý napomáha v znižovaní vysokého cholesterolu v krvi. Svaloví makači ocenia aj dostatok bielkovín a prítomnosť esenciálnych aminokyselín (takých, ktoré si naše telo nevie vyrobiť samo). 

A čo s tými odpadnými látkami? Ideálne by bolo poznať pôvod a oblasť chovu zvieraťa - ak sa vykrmuje rastovými hormónami, najlepšia voľba to asi nebude. Viem, že to opakujem stále dokola, ale VO VÝŽIVE NIE JE NIČ ČIERNOBIELE, neznamená, že keď je daná potravina z napr. toxikologického hľadiska nie príliš vhodná, že obsah nutrične prospešných látok pre naše zdravie nebude veľký, práve naopak. Vždy je to o porcii a pravidelnosti jedenia. Pečeň dvakrát do týždňa asi nebude vhodná, ale do nedeľného vývaru sa to proste žiada! 

Majte ešte pekný zvyšok nedele

Pravidelná konzumácia jogurtov a všeobecne zakysaných mliečnych výrobkov prospieva nášmu zdraviu. Okrem toho, že jogurt obsahuje celú radu vitamínov a minerálnych látok, je cenný aj pre probiotické účinky. Ale po ktorom siahnuť? Aký je najlepší?

Nuž, asi bude každému vyhovovať niečo iné a nedá sa presne ukázať na konkrétny jeden výrobok. Niekto potrebuje vysoký obsah bielkovín, iný zas nižší obsah tuku, ďalšiemu to je jedno a potrebuje si len odškrtnúť probiotickú zložku v potrave. 

1. Klasické jogurty

Všeobecne platí, že kráľom medzi jogurtmi je biely, ktorý je vyrobený len z mlieka a jogurtovej kultúry (Lacotbacillus bulgaricus a Streptococcus thermophillus). Väčšina ľudí si však kupuje ovocný jogurt, pretože im mierne nakyslá chuť bieloho jogurtu nechutí. Ochutené jogurty však obsahujú väčšie množstvo pridaného cukru - pri zjedení jedného klasického kelímku ovocného jogurtu si tak doprajeme pokojne aj 20 g cukru. Podľa výživových odporúčaní by príjem pridaných cukrov v našej strave nemal prekročiť 60 g / deň, pri redukcii hmotnosti zhruba 30 g. 

Rada nad zlato: Ak si neviete predstaviť neochutený biely jogurt na raňajky, pridajte si k nemu ovocie, orechy, ovsené či prosové vločky, výborná na dochutenie je aj škorica. Zvýši vám to energetickú hodnotu, ale tým správnym smerom. Veď biely jogurt na raňajky nestačí. 

Ďalšou zložkou jogurtov je tuk. Najčastejšie by sme si mali vyberať jogurty polotučné, teda do 3 % tuku. Výber jogurtov z hľadiska tuku by mohol ovplyvňovať aj váš lipidový profil. Ak máte napríklad zvýšené hladiny cholesterolu či triacylglycorolov v krvi, mali by ste sa vyvarovať smotanovým jogurtom a dopriať si tie polotučné. Na nízkotučné varianty pozor. Niekedy je zníženie tukov kompenzované zvýšením sacharidov, preto pozorne čítajte etikety.

2. Jogurt gréckeho typu

Začína nám to hustnúť. A to doslova, pretože tento typ jogurtu je výrazne krémovitejší. Zahusťuje sa odstránením syrovátky, čím sa zvyšuje sušina výrobku, a teda aj výživová hodnota. Tu však narážame na problém, pretože tomu, čomu my hovoríme grécky jogurt, by sa zasmiali snáď všetci gréci.

Určite ste si v obchode všimli, že sú jogurty gréckeho typu a grécke jogurty. Grécky jogurt má práve pôvodnú receptúru zahusťovania sušiny prostredníctvom separácie syrovátky. Jogurt gréckeho typu však svoju konzistenciu získava pridaním mliečnych bielkovín, obvykle v sušenom stave. Rozdiel v chuti spozná len ozasjstný fajnšmeker a nutričné rozdiely sú tiež len zanedbateľné a vždy závisí od % tuku, príchute, a teda od samotného výrobcu. A tak kupujeme hocičo, čo sa podobá gréckemu názvu. My sa radujeme, akurát gréci sa sťažujú.

Jogurt gréckeho typu alebo grécky jogurt v originálnom znení je perfektný tým, že má vysoký obsah bielkovín, aj keď sa to pohybuje od jedného výrobcu k druhému. Všeobecne je to ale okolo 4,2-15 g/ 100 g. Na obaloch čítajte vždy aj obsah tuku. Zrovna u tohto typu jogurtu sa to významne líši. Nájdete jogurty s 0 % a aj s 5 % tuku.

3. Skyr

Nie je to tak dlho, čo sa tento výrobok dostal aj ku nám na pulty obchodov. Síce ho hľadáte medzi jogurtami, o skutočný jogurt sa nejedná. Ide o islandskú vysokobielkovinovú pochúťku. Vyrába sa z veľkého množstva odstredeného mlieka, ktoré sa zahrieva a následne sa z neho odleje zvyšná tekutina, vďaka čomu má tak hustú konzistenciu. Vďaka tejto kombinácii sa docielil vysoký obsah bielkovín (zhruba 12-15 g/100 g) a nízky obsah tuku (cca 0,1- 0,2 g/100 g). V porovnaní s tým má priemerný biely jogurt 7 g bielkovín a 4 g tuku. Ocenia ho nielen športovci, ale aj tí, čo sa snažia rozpohybovať ručičku na váhe smerom nadol. Ja som milovníkom skyr aj preto, že obsahuje viac druhov mliečnych kultúr ako jogurt, a tak sa teším väčším probiotickým účinkom.

Na záver pár povier, ktoré vám možno uľahčia výber jogurtu:

1. Traduje sa, že vápniku je najviac v smotanových jogurtoch, a tak by sme ich, v rámci zachovania svojich kostí a zubov, mali preferovať. Pravda je však taká, že vápnik je naviazaný na kaseín, teda bielkovinovú zložku, nie tukovú. Ak si teda doprajete jogurt s väčším podielom bielkoviny, dostanete do seba automaticky aj viac vápniku. A väčšinou platí, viac bielkovín = menej tuku, takže žiadne smotanové jogurty kvôli vápniku.

2. Často od niektorých počuť, že každý jogurt neobsahuje živé kultúry. Toto tvrdenie je však jednoznačne mylné. Podľa definície jogurtu musí každý obsahovať živú jogurtovú mikrobiotu (po starom mikroflóru) v presne definovanom množstve na konci dátumu trvanlivosti  (najmenej 10 mil. na gram). 

3. Pri intolerancii laktózy mnohí pacienti obmedzujú nielen mlieko, ale aj mliečne výrobky. Škoda. Zakysané mliečne výrobky vrátane jogurtov obsahujú laktózy menej, a tak ich väčšina pacientov toleruje (polovica množstva oproti mlieku, u ovocných je obsah laktózy ešte menší, úplná nula je v tvrdých syroch). Jogurtové kultúry totiž samy produkujú enzým laktáza, ktorý u týchto pacientov chýba. Vďaka nej premenia mliečny cukor laktózu na jednoduché cukry glukózu a galaktózu, ktoré už dokážu byť jednoducho a bez problémov strávené. Platí pri tom ešte pravidlo: 

"Čím blížšie je jogurt k dátumu trvanlivosti (čím je starší), tým menej laktózy obsahuje."

4. Ovocné jogurty v skle sú podľa niektorých lepšie, pretože neobsahujú "éčka". Pravdou však je, že každá pridávaná ovocná zložka sa musí stabilizovať (napr. pektínom, škrobom či inými prídavnými látkami), aby sa minimalizovala možná mikrobiálna kontaminácia a výrobok nám dlhšie vydržal. A je úplne jedno, či ide o kelímkový jogurt alebo jogurt v skle. Každý ovocný obsahuje stabilizátory. 

(A práve preto odporúčam konzumovať biely jogurt ochutený domácim ovocím.)

Poznať svoju krvnú skupinu je nutnosť. Tento, pre niekoho možno banálny údaj, je často život zachraňujúci. Viete, čo sa na základe poznania svojej krvnej skupiny o sebe dozviete? Okrem základnej otázky, či ste „skutočným“ potomkom svojich rodičov, zo svojej krvnej skupiny vyčítate aj to, či máte väčší sklon k niektorým druhom chorôb. Alebo napr. polícia zistí, či ste páchateľom trestného činu.  

 

"To, aké stravovacie návyky sú pre vás vhodné, sa však z krvnej skupiny rozhodne nedozviete. Je to mýtus."

 

Viac v mojom článku pre slovenského pacienta tu.

Poznáte ten slastný pocit, keď si večer môžete vyložiť nohy a z pohodlného gauča sledovať váš obľúbený seriál či začítať sa do knižky. Ako inak, s navňadenými rukami ponorenými do šušťavého obalu od chipsov. Jete jeden za druhým, až máte pocit, akoby ste nemohli prestať.

Pre tých viac uvedomelých, ktorým zdravá výživa nie je úplne ľahostajná, však pocit blaha práve končí. Všetci vieme, že chipsy nepatria do zdravého jedálničku, no aj napriek tomu si túto pochutinu mnoho ľudí dopraje pomerne často. Tí, ktorí sa radi vŕtajú v správnom stravovaní, sa snažia vyberať si tú zdravšiu alternatívu, a tak na sáčkoch chipsov čítajú: rastlinný tuk, bez konzervačných látok, bez pridaných farbív, morská soľ, bezlepkový výrobok a pod. Samozrejme, že niektoré plusy by sme na takýchto obaloch rozhodne našli, ale to nie je to, o čo tu kráča.  

"Tým najškodlivejším, čo na nás v chipsoch číha, je vysoký obsah tuku (a z toho logická vysoký energetický obsah) a soli, a je úplne jedno, či kuchynskej alebo morskej či himalájskej."

Keď k tomu sčítame nevábny vysoký energetický príjem za celý deň, vyjdú nám vysoké hodnoty, ktoré keď sme nešportovali, nemá naše telo šancu spáliť, a tak začne ukladať a kilá idú nahor.

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

Zeleninové chipsy ako zdravšia alternatíva?

Kdeže. Ak siahnete po zeleninových chipsoch, vedzte, že pre svoje zdravie robíte rovnakú službu. Mimochodom, aj zemiaky sú zelenina, takže koncept zeleninových chipsov pre mňa postráda zmysel. Zelenina je proste skvelá vec za surového alebo vareného stavu. Pri smažení sa však všetko dobro utopí v oleji. Pri smažení dochádza k tvorbe akrylamidu, ktorý nájdete rovnako tak v zemiakových chipsoch. Akrylamid je ďalšou škodlivou komponentou v chipsoch (ale tiež perníkoch, kôrke chleba, praženej káve atď) a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín nabáda, aby sa v takýchto výrobkoch obsah znižoval. Nikto však nerieši zeleninové chipsy, a tak môže byť obsah akrylamidu v zeleninových chipsoch dokonca aj vyšší.

A čo YES CHIPS hrachové?

Pravdepodobne ste postrehli novinku vo svete chipsov - hrachové s makom, ktoré sa opäť tvária ako tá najzdravšia chipsová pochutina. Cením si na nich vysoký obsah vlákniny - na 80 gramov (celý balík) majú krásnych 8 g prospešnej vlákniny. V porovnaní s Bohemkami solenými je to presne dvojnásobok. Čo mám na hrachových chipsoch rada je nižšia energetická hodnota vďaka nižšiemu zastúpeniu tukov a sacharidov. Výhodou tiež je, že obsahujú viac bielkovín - vyše trojnásobok oproti klasickým zemiakovým lupienkom (Keď zjete celý balík hrachových chipsov, dostanete do seba 16 g rastlinnej bielkoviny, čo je slušné na chipsy :) ). Na druhú stranu je pre mňa obrovským sklamaním, že výrobcovia nešetria soľkou a v týchto chipsoch nájdete o polovicu viac soli ako v Bohemia chips - na jedno balenie to vychádza 2,44 g soli, čo je polovica z dennej maximálnej odporúčanej dávky. A to by som na ne chuťovo fakt nepovedala. A že máme jedlá presolené je smutný fakt, takže pri bežnej slovensko-českej strave zjeme pokojne aj viac ako 5 gramov za deň, a to aj bez pochutení na týchto chipsoch. Škoda, vyzeral to tak nádejný výrobok.

Aký je z toho záver?

Neexistuje zdravá potravina, existuje len správny spôsob stravovania. Chipsy sú tu pre nás pre to, aby sme si na nich pochutili. Jasné, že ich nebudeme nikomu odporúčať, ale každý z nás raz za čas v niečom zhreší a aj chipsy sa počítajú. A ruku na srdce, z balíka chipsov hádam ešte nikto nepribral. Vždy ide predsa o celkovú skladbu stravy a o mnohé ďalšie premenné do toho vstupujúce. 

Na druhú stranu, keď si nabudúce budete prezerať regále v supermarkete, zaostrite na nutričné hodnoty vzadu na obale a pozrite sa, koľko energie do seba dávate, aký olej je pri smažení použitý (pozor na palmový) a zvážte svoj celkový príjem stravy za ten daný deň (Mal som dnes už vyprážaný rezeň s hranolkami? Sakra, tak tie chipsy dneska fakt nie!).

Hrachovky sa mi zdajú lepšia voľba na mlsanie, na druhú stranu je však obsah soli v nich alarmujúci, hoci sú chuťovo celkom nevýrazné (a tak je dosť pravdepodobné, že na zahnanie chutí vám nepomôžu a aj tak sa dostanete k niečomu kalorickejšiemu, takže neviem, čo je lepšie :D ). A ak si chcete pochutiť na zeleninových chipsoch v domnení, že sú zdravšie, tak na to radšej rýchlo zabudnite a choďte si načistiť reďkovky.

1. Ak chudnete, ovocie si doprajte len doobeda...

... a to hlavne kvôli tomu, že obsahuje mnoho jednoduchých sacharidov, ktoré telo v ranných hodinách využije ako zdroj energie, ale poobede či večer si cukry premení na tuky!

Ok, a teraz pravda.

Fakt si myslíte, že len týmto tu si udrží vaše telo tú zdravú telesnú hmotnosť? Radšej na to rýchlo zabudnite. Ovocie nie je jediným zdrojom jednoduchých sacharidov. To je za prvé. A za druhé, nezjete ho nikdy toľko, že by sa cukry obsiahnuté v ovocí premenili len tak na tuk. A vždy len večer.

Je pravda, že nadmerný príjem sacharidov môže byť sprevádzaný nadbytočným ukladaním tuku. Existuje však celá rada faktorov, ktoré rozhodujú o tom, či sa bude energia ukladať v podobe tuku, a konzumácia ovocia v neskorších hodinách to určite nie je.

Ak si strážite hmotnosť, alebo ak aj nie, nezabúdajte na to, že by sme denne mali prijať 5 porcii ovocia a zeleniny (cca 500 g dokopy), a to v ktorúkoľvek dennú dobu. Pri redukcii hmotnosti by sme večer mali skôr obmedzovať (nie úplne vynechávať) iné sacharidové potraviny - pečivo a sacharidové prílohy (ryža, cestoviny, knedlíky...) a snažiť sa nahradiť to zeleninou. Nič sa však nestane, ak si o 18-tej hodine dáte jablko či banán. 

2. Ovocie sa nemá zapíjať

Veľmi rozšírené je tvrdenie, že jesť by sme mali ovocie na lačno a následne ho nezapíjať. A to najmä kôstkové ovocie ako sú čerešne, slivky či broskyne. V opačnom prípade totiž cukor, obsiahnutý v ovocí premiešaný s vodou, začne v tráviacom trakte kvasiť, čo môže spôsobovať viaceré zdravotné problémy.

Pravdou je, že vláknina obsiahnutá v ovocí dokáže spomaľovať vyprázdňovanie žalúdka, a tak pobudne ovocie v žalúdku dlhšie ako napr. ovocná (/iná) šťava. Dlhšia doba zotrvania ovocia v žalúdku však neznamená automaticky započatie kvasenia. Tráviace šťavy, produkované vlastným telom (veď to je v podstate tiež voda :) ), začnú natravovať živiny ešte pred tým než by k fermentácii vôbec mohlo dôjsť. A ak sa stále obávate mikroorganizmov, ktoré spôsobujú kvasenie, vedzte, že náš žalúdok je proti breberkám vybavený a v žalúdku žiadne kvasiace procesy neprebiehajú.

Spomalené vyprázdnenie žalúdka môže byť však dokonca výhodné v prípade, že chcete chudnúť a strážite si svoj energetický príjem. Cítite sa totiž dlhšiu dobu zasýtení a nemáte chuť siahnuť po niečom ďalšom.

Poznámka: Doteraz mi nikto nevysvetlil, prečo sa hovorí práve o kôstkovom ovocí, keď je svojím obsahom ako každé iné. Ak tušíte odpoveď, napíšte mi do komentára, lebo som na to veľmi zvedavá. :)

3. Jedine čerstvé je zdravé

Nič sa nevyrovná skvelej chuti letného, čerstvo natrhaného ovocia.  Neznamená to však, že mrazené či sušené ovocie by malo byť niečo menej. Naopak, takto uchované potraviny môžu byť rovnako výživné a chutné, pretože sa zväčša zamrazujú na vrcholku sezóny, keď je chuť najlepšia. To platí ale za predpokladu správneho uskladnenia.

Mrazené ovocie poskytuje navyše tú výhodu, že si po celý rok môžete pochutiť na obľúbených druhoch bez toho, aby ste v obchode platili mailand za niečo, čo aj tak doletelo z kontinentu na opačnom konci sveta. Takže ak máte na záhrade plno malín, černíc či hocičoho iného, umyte ich, preberte, nech nezamrazujete plesnivé či zhnité kúsky, a zamrazte.

Konzumácia kokosového oleja je horúcim hitom nielen tohto leta. Už niekoľko rokov si drží pomyselné prvé miesto v popularite olejov. Spočiatku sa kokosový olej využíval na vlasy či pokožku, dnes ho jeho zástancovia používajú aj na varenie a pečenie. Propagujú ho najrôznejší blogeri, výživoví poradcovia a fanúšikovia paleo stravy, ktorí z neho „vyrobili“ superpotravinu. Je však kokosový olej naozaj vhodný do kuchyne?

Prečítajte si viac v mojom článku pre slovenského pacienta tu.

Zdroj obr.: https://commons.wikimedia.org/

Cukor je už niekoľko rokov na čiernej listine. Opakovane ho očierňujú televízne média, blogeri a lifestyloví kouči či poradci. Nedá im spávať najmä z toho dôvodu, že je všade a že je nezdravý. A na tom sa s nimi určite zhodnem. Nadmerná konzumácia jednoduchých sacharidov nepriaznivo vplýva na naše srdce, cievy, priberá sa z neho a poškodzuje našu pečeň. Keby to ale nemalo háčik.

Nie je cukor ako cukor!

Lenže toto mnohí neodlišujú, a tak sa zriekajú ovocia len preto, že v tom je cukor. Až ma pri srdci stislo. Ako sa niekto môže dobrovoľne vzdať ovocia len kvôli takejto neopodstatnenej blbosti fakt nechápem :(

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/, upravené

Najskôr si spravme poriadok v pojmoch

Cukor je pojem, pod ktorým sa skrývajú sladké látky zo skupiny sacharidov. Ide najmä o monosacharidy glukózu (krvný cukor), fruktózu (ovocný cukor) a galaktózu (súčasť materského mlieka). K cukrom sa však radia aj disacharidy, ktoré sa skladajú vždy z dvoch monosacharidov. Stretnúť ste sa mohli s  laktózou (mliečny cukor obsiahnutý v mlieku a mliečnych výrobkoch), maltózou (sladový cukor obsiahnutý v pive) a sacharózou (repný cukor, ktorým si sladíte kávu/čaj či obľúbené koláčiky).

Všetky tieto cukry sa nachádzajú v prirodzených zdrojoch. Napríklad fruktózu, ktorá sa momentálne najviac očierňuje, nájdete v ovocí, zelenine a podobne. Samozrejme, je obsiahnutá aj v celej rade sladkých dobrôt ako pridaný cukor, najmä vo forme známeho glukózo-fruktózového sirupu, agáve sirupu a iných. Ale je v tom veľký rozdiel.

V čom je pridaný cukor nezdravý
Pridaný cukor dodáva potravine množstvo energie naviac. 1 g cukru poskytuje telu 17 kJ energie. Takže ak vypijete 300 ml Kofoly (úplne bežne hocikedy), dostanete do tela 24 g pridaného cukru (to je zhruba 6 ČL), čo predstavuje 408 kJ energie. KeĎ budete čítať nižšie, dozviete sa, že ste práve splnili maximálnu odporúčanú dávku pridaného cukru na deň. A keď máte príjem energie už aj tak dosť vysoký (Kofolu nepijeme preto, aby nás uživila, ale len z chuti) a energetický výdaj je bieda, pravdepodobne začnete priberať.

Týmto zoznam toho, čo nám poskytuje pridaný cukor, skončil. Čiže výživová hodnota nula bodov. Sú to len prázdne kalórie. A to je práve dôvod, prečo sa jeho konzumácia zavrhuje. Inak povedané, čím menej pridaného cukru, tým lepšie.

Ako je to teda s tým ovocím?
Ovocie ako predstaviteľ prirodzeného zdroja cukru je na tom ďaleko lepšie. Ortodoxní predstavitelia sugarfree štýlu, ktorí sa na ovocie často pozerajú cez prsty, najmä na to vysokofruktózové, totiž zabúdajú na to, že ovocie obsahuje kopu zdraviu prospešných látok (veď už od malička nám všetci vtĺkali do hlavy, aby sme jedli ovocie a zeleninu (aj tam je prirodzene obsiahnutý cukor), lebo sú zdravé). Ovocie je bohaté na vlákninu, ktorá má, okrem iného, tú schopnosť, že znižuje vstrebávanie cukru do krvi. Do pečene sa tak dostávajú nižšie množstvá fruktózy a tá ju môže bez problémov spracovať. Navyše ovocie vďaka vláknine zasýti, takže je predpoklad, že sa po ňom neprepcháte niečím iným, čo je zas prípad sladených nápojov (1). Okrem toho obsahuje ovocie množstvo vitamínov, minerálnych látok, takže logicky:

"Ovocie nie je len fruktózový roztok."

Veľa štúdii preukázalo prospešnosť konzumácie ovocia. Uvediem jednu metaanalýzu (2) (najrelevantnejší typ štúdie), ktorá zistila, že konzumáciou ovocia denne sa redukuje riziko ochorení srdca a ciev o 7 %.

Navyše, na konzumáciu ovocia sme evolučne zvyknutí. Naši predkovia jedávali ovocie milióny rokov pred nami, takže telo sa s malým množstvom fruktózy úplne do pohody vyrovná. (pozn.: až na prípad fruktózovej hereditárnej intoleranciie, dedičného ochorenia metabolizmu fruktózy, pri ktorom sa musí v strave vylúčiť fruktóza a všetky jej zdroje. Dôvodom je chýbanie dôležitého enzýmu aldolázy B, ktorý je potrebný pre spracovanie fruktózy).

S čím už však telo má problém sú nadmerné množstvá cukru, ktoré ale ovocím, a to ruku na srdce, ťažko dosiahneme. Vie sa, že nadbytok cukru sa ukladá vo forme tuku a spôsobuje ztukovatenie pečene a nárast hmotnosti.

Na druhej strane sme však na cukre závislí a to doslova. Glukóza, cukor, na ktorý sa premieňa každý jeden sacharid, nám koluje v krvi a na to, aby sme mohli žiť, potrebuje naše telo udržiavať jej hladinu konštatne v určitom rozmedzí. Každý výkyv, či už smerom hore (hyperglykémia) alebo dole (hypoglykémia) nás môže ohroziť na živote. Takže milé dámy a páni, my cukor potrebujeme či sa nám to páči alebo nie.

Ako teda zabezpečiť, aby sme cukru mali v tele dostatok a zároveň nemali nadbytok? 
Odporúčania sú rôzne, viac-menej podľa toho, aká inštitúcia v akom štáte odporúčania vydá. Malá vsuvka, aby ste vedeli, ako sa také odporúčania vydávajú (tých, čo to nezaujíma, preskočte na ďalší odstavec :) ). V danom štáte sa epidemiologickým výskumom zistí, že obyvatelia trpia častejšie na chorobu X. Ďalšími šúdiami sa preukáže, že za túto chorobu môže faktor Y.  Ak sa faktor Y dá ovplyvniť, vydajú sa odporúčania na jeho zníženie či odstránenie. A keďže každý štát má tak trošku inú chorobnosť, väčšinou sú mierne odlišné aj odporúčania.

Ako súčasť zdravej a vyváženej stravy je u nás odporúčaný referenčný príjem pre všetky cukry 90 g (pri dennom príjme 8400 kJ). Toto množstvo zahŕňa cukor ako prirodzený, tak aj pridaný. Keďže už ale viete, že nie je cukor ako cukor, delí sa to na 45 g na cukor prirodzene obsiahnutý a zvyšných 45 g pripadá na cukor pridaný (4). Podľa Spoločnosti pre výživu (3) by príjem jednoduchých sacharidov nemal prekročiť 10 % celkovej energetickej dávky. U dospelých, ľahko pracujúcich (energetický príjem 8400 kJ) by to bolo zhruba 50 - 60 g všetkých jednoduchých sacharidov. Svetová zdravotnícka organizácia po novom dokonca odporúča znížiť príjem jednoduchých cukrov pod 5 % celkového energetického príjmu (5).  Podľa Americkej Asociácie kardiológov (AHA) je odporúčaných 25 g pridaných cukrov pre ženu (6 ČL) a 36 g pridaných cukrov pre muža (9 ČL). Referenčný príjem cukrov by však nemal byť braný jednotlivo, ale vždy by sa malo hľadieť na individuálne faktory, akými sú vek, celkový energetický príjem a výdaj.

Tipy ako obmedziť pridaný cukor

• Nepite sladké vody. Nemyslím tým len Colu, Sprite, Tonic, ale tiež sirupovú vodu, ochutené minerálky, ocukrovaný čaj a džúsy (lepšie sú na tom džúsy s dužinou, kde je aspoň nejaká minimálna vláknina). Ok, ak si takto osladzujete život jedným nápojom raz za mesiac, absolútne nič sa deje. Takže no stress.
• Nekupujte sladkosti, koláče, buchty a podobné mňamky. Okrem pohladenia na duši neprinášajúnič zdravé. Aj tu platí, že jedna čokoládka nenaruší vaše zdravie.
• Obmedzte nízkotučné varianty výrobkov - väčšinou je tuk nahrdený pridaným cukrom
• Zvážte konzumáciu nízkoenergetických sladidiel - sorbitol, manitol, erytritol. V tele sa premieňajú na fruktózu a pri nadmernej konzumácii fruktózy.... No, veď to už viete.

Aby pookrialo aj srdiečko jednej blogerky, s ktorou som na túto tému minule vášnivo diskutovala, napíšem pre istotu ešte jednu vec: Ak výrobok deklaruje, že je bez pridaného cukru, znamená to, že pri výrobe daného výrobku neboli použité žiadne sladidlá. Či už med, sacharóza alebo všetky možné sirupy. Neznamená to však, že si pochutnáte na produkte bez cukru. Cukor tam môže byť obsiahnutý v prirodzenej podobe - napríklad vo forme ovocia. Preto treba čítať etikety a netreba sa zbytočne pohoršovať nad tým, že do výrobku pridali ovocie a napísali bez pridaného cukru. Podľa legislatívy je to úplne v poriadku :)

Záver
V tele by malo byť všetko v rovnováhe. Ak budete v strave dlhodobo prekračovať nejakú zo živín (alebo všetky), koledujete si o problém. Ak však bude nejaká živina v jedálničku podhodnotená, to znamená, nekonzumovaná v potrebnom množstve, môžeme očakávať negatívne zdravotné efekty rovnako ako v prvom prípade.  Ak teda žijete totálne cukrfree a cukor je pre vás zabijak, vedzte, že svojmu telu asi nedávate úplne všetko potrebné. Navyše, takéto výživové správanie často svedčí o skrytej ortorexii - psychiatrickom ochorení, laicky nazvanom tiež posadnutosť zdravou výživou.

Všetkého veľa škodí. Preto buďte minimalisti, no doprajte si kvalitnú stravu so všetkým. Aj s troškou cukru :)

Ak sa Vám článok páčil, podporte ho kliknutím na tento odkaz: https://vybrali.sme.sk/c/Sladka-pravda-o-cukre/

Zdroje
1 http://ajcn.nutrition.org/content/84/2/274.full
2 http://jn.nutrition.org/content/136/10/2588.short
3 http://www.vyzivaspol.cz/vyzivova-doporuceni-pro-obyvatelstvo-ceske-republiky/
4 http://www.stobklub.cz/clanek/cukry-pridane-vs-prirozene-se-vyskytujici/
5 http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2015/sugar-guideline/en/

Dia potraviny sú dnes bežnou súčasťou obchodného trhu. V každom väčšom supermarkete nájdete dia kútik s množstvom výrobkov určených pre diabetikov. Kúpite v ňom rôzne sušienky, čokolády, džemy, zmesi na pečenie či trvanlivé pečivo.  Tieto potraviny sa pýšia, že sú „vhodné pre diabetikov“. Je to však pravda? Prečítajte si článok pre časopis Diabetik.

Cukrovka a správny výber potravín

Diabetes mellitus je ochorenie, u ktorého rozoznávame dva typy – cukrovku 1. typu, ktorá sa lieči opakovanou aplikáciou inzulínu, a cukrovku 2. typu, u ktorej je hlavnou súčasťou liečby správny stravovací režim. U oboch typov diabetu platí pravidlo, že strava by mala byť podľa zásad správnej výživy – diabetici by si mali strážiť najmä prísun sacharidov, u diabetikov druhého typu treba dodržiavať aj redukčný režim. Takéto odporúčania počul snáď každý diabetik. Na čo už však lekári neupozorňujú, je dôležitosť správneho výberu potravín, a to aj v rámci dia sekcie. Neznalosť totiž zvádza diabetikov k nákupu a konzumácii nadmerného množstva dia tyčiniek, keksov či čokolád.

 

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

V čom sú iné dia potraviny

Rozdiel medzi dia potravinou a obyčajnou potravinou je často minimálny. Podstatou je náhrada repného cukru – sacharózy či hroznového cukru – glukózy za iné sladidlo. Dôvodom je zvýšenie hladiny krvného cukru po konzumácii cukru, následkom čoho dôjde u diabetika k hyperglykémii. Túto nepríjemnosť odstránili práve náhradné sladidlá.

Pokiaľ je v danej potravine použité sladidlo neenergetické (napríklad aspartám), potravina môže mať malé plus, keďže po konzumácii takejto potraviny nebude navýšený energetický príjem, čo ocenia najmä diabetici druhého typu. Na druhú stranu sa do dia výrobkov používa často energetické sladidlo (najmä fruktóza), a tak sa dia potravina od tej obyčajnej, z hľadiska energetického obsahu, nelíši.

Ďalšou nevýhodou dia potravín je často vyšší obsah tuku, ktorý niekedy dosahuje až 35 % hmotnosti výrobku. Navyše je použitý tuk v dia potravinách svojím zložením nekvalitný, jedná sa prevažne o stužené rastlinné tuky o nevhodnom zložení mastných kyselín. 

Pozor na fruktózu

Fruktóza je sacharid, ktorý má oproti glukóze a sacharóze vyššiu sladivosť a nižší glykemický index, čo nabáda k tomu, že sa môže konzumovať vo vyššej miere ako klasický cukor. Výhodou fruktózy je, že sa dostáva do krvi rýchlejšie ako sacharóza, pretože v tráviacom trakte nepodlieha štiepeniu na jednoduchšiu formu a okrem toho pre metabolizáciu nevyžaduje prítomnosť inzulínu. Na základe týchto zistení sa kedysi fruktóza diabetikom odporúčala ako neškodné sladidlo. Dnes sa však vie, že nadmerná konzumácia fruktózy u diabetikov má negatívny vplyv na rozvoj dyslipidémii a ďalších metabolických porúch, ktoré zvyšujú riziko vzniku srdcovocievnych ochorení. Vyššia dávka fruktózy tiež zvyšuje inzulínovú rezistenciu a podporuje vznik steatózy – ztukovatenia pečene.

Keďže prirodzeným zdrojom fruktózy je najmä ovocie, veľa diabetikov sa ho stráda konzumovať. Fruktóza bežne obsiahnutá v ovocí je však neškodná (samozrejme pokiaľ diabetik nezje kilo hrozna na posedenie). Dôvodom je obsah vlákniny v ovocí, ktoré brzdí vstrebávanie fruktózy, takže jej koncentrácia v krvi sa nezvyšuje tak, ako po vypití „čistej“ fruktózy v nápoji. Za rizikové možno považovať pitie ovocnej šťavy či sladenie medom.  Neodporúča sa ani sladenie fruktózou vo forme sirupov z ovocia (napríklad agávového či datľového). Pozor by si mali diabetici dávať aj na náhradné sladidlá sorbitol, manitol či erytritol.

Sladidlá - kameň úrazu

Náhradné sladidlá umožňujú konzumovať (nielen) diabetikom celú škálu sladkých výrobkov s čistým svedomím, že neprijímajú cukor. Otázka bezpečnosti konzumácie umelých sladidiel je však kontroverzná. Viacerí tvrdia, že sa tieto látky nezúčastňujú biochemických pochodov v tele tak ako cukry, a teda že nezanechávajú žiadnu metabolickú stopu. Súčasné vedecké výskumy ¹ však naznačujú, že konzumácia umelých sladidiel z dlhodobého hľadiska prispieva ku vzniku obezity, inzulínovej rezistencie a zvyšuje dokonca riziko srdcovocievnych ochorení. Mechanizmus nie je vedcom ešte stále úplne jasný, no ukazuje sa, že v tom celom sú zapojené naše črevné mikroorganizmy. Počas dlhodobej konzumácie umelých sladidiel dochádza zrejme k prednastaveniu pomeru určitých kmeňov baktérii, kvôli čomu sa navodí dysmikróbia, ktorá následne spôsobí priberanie na váhe a zhoršenie glykemického profilu. Keďže sú výsledky vedeckého bádania často nejednotné, u mnohých sladidiel platí pravidlo predbežnej opatrnosti a hlása sa nepísané pravidlo „všetkého s mierou“.

Aká je legislatíva potravín pre diabetikov?

V súčasnosti platí na Slovensku legislatívny predpis ², ktorým sa stanovujú požiadavky na výrobky pre diabetikov, ktoré spadajú pod potraviny na osobitné výživové účely. Okrem iného je v prílohe zákona ukotvené, že sú to potraviny, ktoré tvoria čiastkovú alebo celú diétu. Takéto označenie je však zavádzajúce a zbytočne sugeruje diabetikovi zvláštnu užitočnosť potraviny pre jeho zdravie a pre priebeh ochorenia. Aj na základe týchto zistení pristúpilo české ministerstvo poľnohospodárstva pred 2 rokmi k zrušeniu označovania dia výrobkov, ktoré by viacerí uvítali aj na Slovensku. Z prieskumov európskych inštitúcii ³ totiž vyplýva, že neexistuje dôvod na vypracovávanie špecifických požiadavkov na zloženie potravín pre diabetikov. Pacienti s diagnostikovaným diabetom by si mali vedieť vyberať vhodné potraviny z hľadiska ich režimu, a to z bežnej palety sortimentu. U nás však v obchodoch aj naďalej nájdete značenie „dia“ alebo správnejšie “vhodné pre diabetikov“. Bohužiaľ, veľa diabetikov konzumuje tieto potraviny denne, pričom si neuvedomujú riziká s konzumáciou spojené.

Ako sa v tom vyznať

Dia potraviny by mal diabetik konzumovať rovnako obozretne ako iné. Ešte pred tým, ako si výrobok kúpite, mali by ste si pozorne prečítať etiketu a riadiť sa istými odporúčaniami:

• Na etiketách sledujte množstvo energie, sacharidov, tuku, bielkovín, prípadne vlákniny a riaďte sa vašim nadstaveným diétnym plánom. 
• Ak je dia výrobok sladený fruktózou, prípadne sladidlami s nižšou, ale predsa len nejakou energetickou hodnotou (sorbitol, mannitol a podobne), mali by ste spozornieť a ideálne výrobok pravidelne nekupovať. 
• Nespoliehajte sa na heslovité nápisy na obaloch potravín (napríklad 0 % cukru), radšej si vždy obozretne prečítajte zloženie daného výrobku. 
• Ak je na potravine označenie bez pridaného cukru, neznamená to, že výrobok neobsahuje žiadny cukor. Značí to len fakt, že pri výrobe danej potraviny neboli použité žiadne cukry navyše. Potravina však môže obsahovať prirodzene sa vyskytujúce cukry. 
• Pozorne sledujte aj to, či sú uvedené nutričné hodnoty na 100 g výrobku alebo na celý výrobok s inou hmotnosťou. V tomto prípade je potom nutné si dané nutričné hodnoty prepočítať na gramáž výrobku.

Najdôležitejším pravidlom, ktorým by sa diabetici mali riadiť je individuálny diétny plán, ktorý im stanovil lekár. (Pozn.: v ČR a iných krajinách zastáva túto funkciu nutričný terapeut, ktorý pacientovi radí, ako sa správne stravovať, aké potraviny sú pre neho (ne)vhodné, na čo si dať pri výbere jedál pozor a podobne). V dietnom pláne by mala byť stanovená potreba energie, sacharidov, tukov a bielkovín. Dbať by sa malo hlavne na pravidelnosť stravy. Zatiaľ čo u diabetikov prvého typu sa riešia najmä výmenné sacharidové jednotky, u diabetikov druhého typu je nutná celková úprava stravy v rámci snahy o zníženie hmotnosti. Aby sa takýto pacient takpovediac zmestil do svojich nadstavených mantinelov, musí logicky obmedziť niektoré druhy potravín. Ide najmä o potraviny bohaté na cukor a tuky – sladkosti, džemy, údeniny, tučné mäsá a mliečne výrobky, smažené a slané jedlá. Pozor by si mal dať tiež na alkohol. Absolútne zakázané nie je nič. Áno, aj diabetik druhého typu si môže dopriať raz za čas zákusok, ale len za podmienok, že v daný deň upraví konzumáciu potravín tak, aby jeho energetický prívod (rovnako ako prívod sacharidov, tukov a bielkovín) neprekročil nadstavené normy. Rovnaké pravidlá by mali byť aj pri dia dobrotách. Na pamäti by mal mať diabetik aj to, že mnoho dia sladkostí obsahuje škroby, ktoré sa v tele štiepia na glukózu. Takže aj pri konzumácii dia potravín, ktoré neobsahujú sacharózu ani fruktózu, ale zato škroby, musí počítať s určitým nárastom glykémie a započítať to do svojho denného plánu.

 

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

Zhrnutie na záver

Neexistuje žiadna diabetická potravina – t.j. potravina, ktorú môžu diabetici konzumovať úplne bez obmedzenia podľa svojich chutí (snáď len uhorky a podobná vodnatá zelenina). Väčšina výrobcov označuje svoje dia produkty len podľa toho, že neobsahujú sacharózu. Takže dia potraviny sú svojím spôsobom pre diabetika len nebezpečná slovná hračka, na ktorú si treba dať pozor.

Zdroje:

1 Nettleton, J. E, Reimer, R. A, Shearer, J. Reshaping the gut microbiota: Impact of low calorie sweeteners and the link to insulin resistance? Physiol Behav. 2016, roč. 164, s. 488-93. doi: 10.1016/j.physbeh.2016.04.029
2 http://www.svps.sk/dokumenty/legislativa/16826_2007.pdf
3 https://gazduj.etrend.sk/clanky-gazduj/koniec-dia-vyrobkov-v-cechach.html