Zavreté reštaurácie vs. viac času na rodinné varenie.

Vykupovanie trvanlivých potravín vs. pečenie domácích variant.

Uzavrené fitness centrá a nedostatok bežného prirodzeného pohybu vs. viac času na domáce cvičenia.

To, čo z toho preváži, záleží na viacerých okolnostiach. 

Ste marketingový pracovník na homeoffice alebo zdravotná sestra pracujúca 12-hodinové smeny? 

Zostali ste v karanténe ešte so ženou a 2 malými deťmi alebo bývate sami, prípadne vo dvojici?

Máte z dôvodu uzavretia podnikov a následného prepúšťania finančné ťažkosti alebo nie?

Tak či onak, tento krízový stav pandémie Covid-19 nás preveruje. Našu trpezlivosť, zhovievavosť, vôlu a v neposlednom rade aj naše zdravie. Preverí však aj náš spôsob uvažovania a rozhodovania v kontexte výberu a prípravy potravín a starania sa o seba. A to môže mať veľký dopad na  našu figúru, nemyslíte?

Nápor nielen na psychiku, ale aj na management stravovania

Táto situácia je pre nás nová, stresujúca a stavia nás do role veľkého podriaďovania sa, na čo už moc nie sme zvyknutí, takže nás to môže frustrovať. Deťom sa zavreli školské jedálne, dospelákom závodné jedálne a reštáurácie - jedlo si tak musíme obstarať sami. Je to tak, ale už len tento bod môže byť veľký problém. Rodiny už prestali chystať jedlá každý deň a zo spoločného stravovania sa tiež stala skôr rarita (česť výnimkám!). Preto je potreba sa novej situácii prispôsobiť. 

Niekto je zvyknutý plánovať si nákupy, jedálniček, a preto sa ho táto zmena nijak nedotkne a v domácom varení bude pokračovať ďalej. (Navyše je veľká pravdepodobnosť, že takýto človek zostane aj naďalej pohybovo aktívny). Pre iného bude zrazu nová situácia zaťažkávajúcou skúškou, a je dosť možné, že v nej neobstojí, že si bude nechávať dovážať jedlá z najbližších reštaurácii alebo krabičkových firiem, lebo toto ešte vo väčšine miest funguje. Nevnímám ako problém ani jeden bod.

"Na výskyt nadváhy a obezity má vplyv celá rada okolností, nielen udalostí."

Keď sa odprostíme od pohybovej zložky (tiež máme ale na výber, či karanténu strávime na gauči alebo cvičením), to, či z tejto pandémie vystúpime s rovnakou figúrou alebo nie, bude záležať hlavne na:

• pravidelnosti
• Niekto možno v domácom prostredí pocíti väčšiu túžbu uzobávať, čo určite nie je dobré. Rovnako tak ani vynechanie niektorých chodov a tzv. jedenie z posledných síl, ako to ja zvyknem nazývať, neprospeje nášmu telu. (V preklade, po odpracovaní potrebného zjedz, čo vidíš). Chce to režim, chce to pravidelnosť!
• celkovej skladbe jedálnička
• Inak povedané, to, že si objednáte pizzu ešte neznamená, že priberiete. A trúfam si povedať, že ani keď si ju budete objednávať viackrát do týždňa. Na čom však bude záležať výrazne viac bude to, čo si k tej pizzi dáte v rámci dňa a týždňa. Či zaraďujete základné potraviny, akými sú ovocie, zelenina, strukoviny, orechy, obilniny, mliečne výrobky. Či skrátka jete pestro a nie ste skutočne len na chlebe s paštékou alebo konzerve špagetky s cestovinami. Zároveň neznamená, že pokiaľ si niekto vypeká vo veľkom domáce chleby, buchty, džemy, ..., že to jemu telu teraz prospeje. Všetko s mierou, nezabúdajme!
• výbere potravín
• Na kupovaní trvanlivých potravín do zásoby nevidím nič zlé, pokiaľ sa teda nebavíme o 10 kg múky či 5 l oleja. Trvanlivé potraviny vám dlho vydržia, a tak nemusíte utekať po každý liter mlieka či paradajky do obchodu. Zásobovanie sa potravinami však tak isto prináša úskalia - jednak je to ich samotná doba spotreby - teda, za aký čas to všetko pojete (dá sa aj za 2 dni, dá sa aj za 2 týždne), a jednak konkrétny výber potravín. 

Ako si vystaviať nákupný zoznam?

Pokiaľ by ste túto mimoriadnu situáciu radi zobrali za pačesy, naučili sa čo to nové variť a urobili niečo pre svoje zdravie, dodržiavajte režim (áno, vstávajte a choďte spať v rovnakej dobe, češte sa, umývajte sa), pravidelne sa hýbte a PLÁNUJTE STRAVU! A určite bude fajn, keď občas podporíte nejakého podnikateľa a necháte si doniesť obed či večeru.

Prinášam vám TOP 20 potravín, ktoré sa nebojím mať doma v zásobe:

• múka - nemám len jeden druh a jeden stupeň mletosti - je fajn mať múku ako pšeničnú/špaldovú hladkú, tak aj žitnú, prípadne nejakú celozrnnú variantu
• mlieko - síce chuťovo preferujem čerstvé, to dlho v chladničke nevydrží, preto je fajn mať aj nejakú tú zásobu UHT. A dúfam, že teraz nebudete komentovať sloganmi, že UHT je mŕtve mlieko a obsahuje škodliviny! Lebo to nie je pravda. Písala som o tom tu: http://bojzadobrejedlo.blogspot.com/2015/07/10-najcastejsich-mytov-o-mlieku.html
• cestoviny - hej, tie celozrnné majú väčší podiel vlákniny, ale mne osobne nevadia ani klasické. Vlákninu môžete navýšiť aj prostredníctvom iných potravín.
• olej - na tepelnú úpravu repkový, do studenej panenský olivový. Neviem, ako vy, ale mne oleje vydržia strašne dlho, takže karanténa by teoreticky mohla prebiehať dlho a ja by som kupovať fakt nemusela.
• konzerva tuniaka/sardiniek - na prípravu nátierok, do šalátu... to je musthave!
• konzerva paradajok, pyré - toto sa náramne zíde do omáčok. Ušetrí to kopu času s varením, šúpaní ma krájaním, pasírovaním... 
• konzerva cíceru, červených fazulí - na čo sa teraz crcať s namáčaním strukovín, keď sa dajú zohnať už uvarené? Dokonca aj v menšom balení, čo iste oceníme pri príprave šalátov alebo nátierky.
• ryža, zemiaky a netradičné formy príloh: napr. bulgur, kuskus, proso
• červená šošovica, hnedá šošovica a hrach - červenú uvaríte aj bez namáčania raz dva, tie zvyšné dve musíte namáčať, ale do polievok alebo prívarkov si to zas inak ani neviem predstaviť
• mrazená zelenina a ovocie - do polievok, pod mäso, na prípravu smoothie, do kaší...
• sterilizované uhorky - keď nemáte od (starej)mamky, zídu sa aj kupované.
• ovsené vločky - z toho často robím aj múku - stačí len zmixovať na jemno.
• orechy a semienka, prípadne sušené ovocie - ja dávam kvôli kvalite a pridanému cukru prednosť lyofilizovanému, eventuálne nedoslazovanému
• nejaká tá kvalitná vysokopercentná čokoláda - či už na varenie alebo do kaše na nastrúhanie a... ok, aj na uzobávanie
• chladené potraviny: maslo, vajcia, biely jogurt, kefír/acidko, smotana, tvaroh, žervé, syry, kvalitná šunka, mäso, tofu
• bazalkové pesto, arašidové maslo
• olivy
• horčica, kečup, sójová omáčka, čakankový sirup a hej aj cukor, tomu sa nebráním úplne
• bylinky v kvetináči
• a potom nejaké to ovocie a zeleninu v čerstvej podobe a pečivo- to je pre mňa asi najväčší "hořák" v týchto situáciách

Voľba je na vás, tak to nepremrhajte!
Pevné zdravie a veľkú dávku vôle a trpezlivosti praje
Vaša Petra

Nie. Zdravá diéta na chudnutie či na čokoľvek iné nie je nachvíľu. Teda, nemala by byť. Správne stravovanie, a teda diéta v pôvodnom gréckom slova zmysle, je životným štýlom. Štandardom. Bežnou každodennou súčasťou. Nie je náplasťou na prejedacie obdobia. 

Sedím si tu na balkóne v mojom saténovom župane, pijem čaj z tohto prekrásneho hrnčeka a premýšľam nad tým, ako to je v mojom svete. Lebo mnoho ľudí sa ma pýta, ako to, že som štíhla, keď si doprajem kopu potravín a pokrmov, ktoré oni pri diéte nesmú.?! 

Moja odpoveď: 

"Nuž, lebo mám jedlo rada a rada si občas doprajem aj akože fest sladké alebo tučné veci."

Ale je to v poriadku. O čom by bol potom život? A je to v poriadku, lebo to je raz za čas a inak mám pravidelnú pestrú a striedmu stravu. A okrem toho pravidelne cvičím (a som vďačná za svoj metabolizmus).

Takže zbytočne nediétujte a snažte sa vytvoriť si také stravovacie návyky, ktoré nebudú viac zlozvykmi, ale zdravým spôsobom života.

Vaša Petra

Hoci ma tento typ súťaže nikdy nebral za srdce tak ako moju sestru, blogerov sledujem aj vďaka nej už dlho. Je pravda, že čítam príspevky najmä zahraničných blogerov, ktorí sa venujú problematike výživy a zdravého životného štýlu, no v poslednej dobe brúsim aj vo vodách slovenských.

Stalo sa totiž neuveriteľné a ja si môžem okúsiť, aké je to byť "z tej druhej strany" a hodnotiť. Bola som vybraná do poroty za sekciu zdravý životný štýl. Akože fakt? Akože naozaj.

Ok, teraz si asi poviete, že je to, prinajmenšom, tak trochu zvláštne, že mladá 24-ročná slečna s odblogovanými trápnymi 2 rokmi bude hodnotiť niekoho, kto na sebe maká ešte dlhšie, má poradňu/firmu, kto sa blogovaním sčasti živí a podobne. A navyše je vlastne dosť podozrivé, že je zapojená do súťaže ako porotkyňa bez toho, aby v nej bola niekedy ako súťažiaca.

Možno je to podozrivé a zvláštne, možno ani nemám právo hodnotiť, ale som šťastná a poctená a veľmi ďakujem za túto príležitosť.

Dnes žijeme vo svete nadbytku. Dennodenne sme zavalení kopou informácii, a veľká časť z nich ani nie je pravdivá. Sme neustále zavádzaní a klamaní. Aj to bol dôvod, prečo som si založila blog. Mala som pocit, že sa k tým dezinformáciám musím vyjadriť. Že chcem spraviť "internet výživy" lepším. Aká útopia, že? No, podľa ohlasov ľudí mi je už jasné, že som spravila dobre. Možno nezachránim ľudí pred kúpou raw, vegan, paleo, gluten, GMO free, možno ich nestopnem pred držaním hladovky a detoxikovania, ale možno pomáham niektorým čitateľom nájsť tie komplexnejšie odpovede na mnohé výživárske otázky. Možno vďaka čítaniu môjho blogu pochopia, že neexistuje jednoduché riešenie, ani jediná jedna diéta, ktorá by bola tá NAJ. Možno si vďaka príspevkom rozšíria obzor a získajú vedomosti a možno im to pomôže rozhodnúť sa.

Dnes nič nie je isté, ale jedno viem určite. Finalistov súťaže bloger roka budem hodnotiť najlepšie ako viem s ohľadom na to, čo o výžive a zdravom životnom štýle viem. Lebo skeptici, ktorí kritizujú, že som v porote, by si mali uvedomiť, že som nutričný terapeut a čo to o výžive viem. A nemali by zabúdať ani na to, že som redaktorka a tak trochu fotografka, takže marketingovo-novinárske prostredie ma tiež už mierne poznačilo. :)

A možno moje hodnotenie spolu s ďalšími 2 porotcami prispeje k tomu, že vyhrá ten najviac odborný blog, ktorý šíri pravdivé, nadčasové a inovatívne odpovede na vaše otázky. Chcela by som. Chcela by som, aby skutočne vyhral ten najlepší. Môjho favorita vám síce neprezradím, ale dúfam, že sa umiestní aspoň v prvej trojke a bude aj naďalej publikovať super články, ktoré mu pomôžu presláviť sa a spraviť "internet výživy" lepším ako je teraz.

Všetkým blogerom držím palce a teším sa na galavečer.

Vaša Petra

Pred 2 týždňami sa na Ústave ochrany a podpory zdravia LF MU v Brne konala akcia s názvom "Hravě, zdravě o výživě se studenty nutričnej terapie", ktorá sa realizovala v rámci Brnianských dní pre zdravie a ja som mala tú česť tam prednášať. Témou mojej prednášky bola obezita a keďže sa na blogu (nielen tu ) tejto problematike venujem, rada by som vám výňatok z tejto prednášky poskytla.

Obezita. Kedysi považovaná skôr za estetický ako za zdravotný problém. Dnes je však oficiálne uznaná ako zásadný problém verejného zdravia. Obezita sa stala rýchlo rastúcou zdravotnou epidémiou 21. storočia, ktorá už nevynecháva ani rozvojové krajiny a už sa ani zďaleka netýka iba Amerického kontinentu. Za posledné 3 desaťročia sa výskyt obezity u dospelých zdvojnásobil, a percento dospievajúcich, ktorí trpia nadváhou sa dokonca strojnásobil.  (1) Keď sa pozrieme na štatistiku u detí zistíme, že v súčasnej dobe trpí obezitou každé 7. dieťa (1) a pritom detská obezita je jedným z najzávažnejších problémov v oblasti verejného zdravia, pretože deti s nadváhou majú v dospelom veku 2x vyššie riziko vývoja obezity než deti s normálnou hmotnosťou.  

 
Stojac uprostred tejto veľkej tukovej epidémie zrejme nemusím vysvetľovať, čo je obezita, pretože sa dennodenne s obéznymi ľuďmi stretávame. Každý z nás vie, že obezita nie je dobrá pre naše zdravie – ale možno ste nevedeli, že je spojená s viac ako 65 pridruženými ochoreniami. Obezita je veľmi často spojená s nadmernou pohotovosťou ku zrážaniu krvi (hyperkoagulácii) a so zvyšujúcou sa hmotnosťou rastie riziko artrózy, žlčníkových kameňov, depresie, neplodnosti atď. Je hlavnou príčinou vzniku kardiovaskulárnych ochorení, diabetu melltitu druhého typu, či niektorých foriem nádorových ochorení. Navyše, najmenej 2,8 milióna ľudí ročne zomiera v dôsledku nadváhy alebo obezity (2). Obezita jednoznačne znižuje kvalitu života a taktiež zvyšuje náklady na zdravotnú starostlivosť. Áno, nadváha a obezita sú vážne problémy, ktoré predstavujú obrovskú a stále rastúcu finančnú záťaž štátov.

Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, koľko prostriedkov vynaloží naše zdravotníctvo na liečbu obezity a s ňou súvisiacich ochorení? Odhadované náklady na liečbu obezity sú nielen priame – výdavky na lieky a ostatnú zdravotnú starostlivosť, ale tiež nepriame, ktoré vyplývajú zo straty produktivity práce obézneho pacienta a zo straty z práceneschopnosti alebo invalidity. 

"Podľa odhadov stojí Európsku úniu liečba obezity 70 mld eur každoročne." (3)

To je naozaj veľká cifra, ktorú sme ochotní platiť za niečo, čomu sa dá predchádzať.

Ešte pred tým než sa dostaneme k príčinám vzniku obezity, rada by som sa s vami podelila o jeden príbeh. 

Som z rodiny, v ktorej je bežné mať kilá navyše...
Som z rodiny, kde sa namiesto pravidelného prísunu ovocia a zeleniny pravidelne kupujú sladkosti, polotovary a sladené limonády...
...Z rodiny, kde sa príliš nedbá na prevenciu. 

Veľa ľudí mi vraví, veď predsa ty si chudá, môžeš jesť úplne všetko. Lenže to nie je pravda. Neznamená, že keď ja som chudá, vy ste chudí, že takto budeme vyzerať aj o 20 rokov. Najmä ak sa budeme stravovať štýlom mojej rodiny. Na tejto fotografii spred vyše 10 rokov som so svojou starou mamou ešte v čase, keď trpela "len obezitou".

 

Dnes má na svojom konte pripísanú diabetes mellitus 2. typu, hypertenziu, ischemickú chorobu srdca, aterosklerózu, dnu a iné ochorenia, ktoré jednoznačne súvisia s obezitou. Jej prístup k zdraviu sa však nezmenil. Jedáva stále veľa, stále nezdravo. Necvičí, nepríjma rady. Lebo vraj načo, ona to má zdedené. Takéto zhadzovanie problému na genetiku dnes počúvame často. Ako to teda v skutočnosti je?

Telesné zloženie je determinované zo 40-70 % geneticky. Okrem zloženia tela dedíme tiež preferencie na určitý typ potravy. Je však potrebné si uvedomiť, že podiel genetických faktorov na vzniku obezity je prinajmenšom zrovnateľný s podielom genetických faktorov napr. v etiológii (príčinách vzniku) niektorých onkologických ochorení. Navyše, gény, ktoré sme zdedili, podmieňujú väčšiu či menšiu náchylnosť k obezite vplyvom faktorov prostredia. Ak žije jedinec s obezitogénmi v obezitogénnom prostredí, je pravdepodobné, že sa obezita u takéhoto človeka manifestuje. Aby ste si to vedeli lepšie predstaviť, použijem príklad. Indiáni Pima, ktorí žijú v obezitogénnom prostredí Arizony vykazujú vysoký výskyt obezity a diabetu 2. typu, zatiaľ čo títo istí indiáni, ktorí žijú v Mexiku, kde tradične konzumujú hojne potraviny rastlinného pôvodu a vykazujú v živote dostatok fyzickej aktivity, majú normálnu hmotnosť, hoci je v poli genetikov známe, že práve títo indiáni majú obezitogénny genotyp. (4) Vidíme teda, že väčšina obezít (pretože je mnoho typov) vzniká v dôsledku vzájomnej interakcie prostredia s génmi, ktoré buď prispievajú k obezite alebo s génmi, ktoré rozvoju obezity bránia. Vedci predpokladajú rovnocenný podiel vnútorných, prevažne genetických faktorov a vonkajších faktorov prostredia, hoci za dnešného epidemiologického stavu by sa dalo povedať, že za rozvoj obezity zodpovedá skôr zmena environmentálnych faktorov.

Ďalšia častá komunikácia o obezite je to, že ide o osobnú zodpovednosť. Zo skúseností si trúfnem povedať, že väčšina ľudí si myslí, že ľudia s nadváhou a obezitou sú takí preto, lebo sú leniví a nič preto nerobia a myslia si, že ľudia vo všeobecnosti vedia kontrolovať ich hmotnosť. Veď je to jednoduché, stačí prijať menej kalórii a zvýšiť energetický výdaj. Do istej miery je to samozrejme pravda, ale zamyslite sa. Keby to bolo také jednoduché, čelili by sme takémuto katastrofálnemu stavu? V skutočnosti obezita nie je len o množstve prijatej a vydanej energie, ani o tom, že sme zdelili určité obezitogény a cez to nejde vlak, je to ďaleko komplexnejší problém. Ľudia sa nerozhodli stať sa obéznymi, veď kto by aj chcel.... ide o dôsledok zložitých zmien v našom prostredí (článok na túto tému nájdete tu ).

Chýba nám prirodzený pohyb - chôdza! Namiesto nej vládne svet obrazoviek. Bolo zdokumentované, že priemerne strávi dieťa pred obrazovkami 6,5 hodiny denne. (5)

Vyše 6 hodín času pred mobilmi, video hrami, televíziou, počítačom, tabletom.... 
Vyše 6 hodín, ktoré by pred tým strávili hraním vonku...

Na druhej strane zmien, ktoré nastali, je strava. V dnešnej spoločnosti získali spracované potraviny veľkú dôležitosť. Ľudia im začali dávať prednosť pred pôvodnými čerstvými potravinami, pretože sú ľahko dostupné a lacné. Sú všade – od reštaurácii, cez fastfoody až po čerpacie stanice. Automaty s presladenými nápojmi a sladkosťami sú dokonca aj na školách. 

Zmenil sa tiež prístup k strave. Jedávame čoraz väčšie porcie. Nám čechoslovákom vadí, keď nám v reštaurácii naberú málo, veď za tie peniaze....  

"Žijeme v spoločnosti, kde máme jedla priehrštím." 

Pripravila som si pre vás jeden experiment na pochopenie tohto problému. Máme 2 obrázky – klobúk a koláč. 

Koľkí z vás upriamili pozornosť na koláč? Podľa prieskumu mi vyšlo, že prevažná väčšina. Nuž, ono je tomu tak preto, lebo ľudia sú vedení k tomu, aby privracali pozornosť na jedlo. Napríklad pozeraním na jedlo začnete byť viac hladní. Byť hladní v prostredí jedla však bolo kedysi evolučnou výhodou, keď bolo jedlo vzácne. Avšak v dnešnej dobe, keď máme jedla 2x toľko, ako by sme potrebovali, nám to namiesto výhody prináša preplnené čakárne obéznych pacientov.  

Potravinársky priemysel samozrejme vie, ako veľmi zraniteľní sme čo sa výberu jedla týka, a tak pomocou rôznych marketingových ťahov pôsobia na náš výber potravín. Predajcovia umiestňujú výrobky, ktoré chcú najviac predať do častí obchodov, cez ktoré zaručene prejdete a tak ich jednoducho nemôžete zignorovať. A viete prečo? Lebo sú vždy v zľave. A naši obyvatelia ešte stále bohužiaľ preferujú cenu pred kvalitou potravín.

Všimla som si tiež, že dnes už málokto z nás jedáva v kruhu rodiny. Domov by mal byť miestom podávania, vychutnania a kultúry jedla. Odkedy sa všetci ponáhľame do práce či školy to však upadlo do zabudnutia. Možno sa budete čudovať, ale tento trend rýchleho jedenia osamote a navyše s absolútnym odpútaním pozornosti škodí viac akoby sa dalo čakať (viac v článku: "Zvuk jedla ovplyvňuje to, koľko toho zjete"). Najmä deťom, ktoré sa učia výživové návyky od rodičov. Ostaňme na chvíľku ešte u detí a poďme do škôl. Kto z vás si pamätá na varenie v škole?... Mňa našťastie ešte stretlo, moju sestru o 9 rokov už nie. A pritom vedieť si vhodne jedlo uvariť je základom správnej výživy. Deti sa výžive na školách venujú tragicky málo času. 

"V niektorých krajinách to dokonca zašlo tak ďaleko, že deti ani nevedia pomenovať ovocie a zeleninu správnym názvom a keď sa ich spýtate, odkiaľ pochádza mlieko, odpovedajú že zo supermarketu, kde sa to všetko predáva v lákavých obaloch." 

Okrem spomenutého vplýva na rozvoj obezity ešte celá rada iných faktorov. 

Zistilo sa napr., že ľudia, ktorí menej spia, trpia častejšie obezitou. U žien, ktoré spali menej než 5 hodín denne, sa vyskytovala obezita 2x častejšie než u tých, ktoré spali 7-8 hodín denne, u mužov sa výskyt obezity dokonca zvýšil 4-násobne. Zaujímavé je, že spánková deprivácia vedie k zvýšenému príjmu jedla a vo všeobecnosti zvyšuje riziko vzniku metabolických ochorení (podrobnejšie v článku tu).

Rada štúdii z poslednej doby poukazuje tiež na vzťah medzi charakterom črevnej mikroflóry, správnejšie nazvanej mikrobioty a obezitou. Pod mikrobiotou rozumieme komplex mikroorganizmov, ktoré osídľujú dutiny a povrch nášho tela, pričom najpočetnejšia bakteriálna komunita sa nachádza v našich črevách. Niekedy sa tento komplex mikroorganizmov nazýva aj „stratený orgán“, pretože je svojím počtom buniek taký impozantný. Predpokladá sa, že črevná mikrobiota môže ovplyvňovať stupeň využitia energie z potravy a jej ukladanie do tukových zásob (Podrobnejšie sa o mikroorganizmoch, ktorí žijú v našich črevách dozviete v tomto článku: https://www.slovenskypacient.sk/crevne-bakterie-v-crevach-crevna-mikroflora/). 

"Obezita je multifaktoriálne ochorenie a chudnutie v dnešnom prostredí nemusí byť ani zďaleka také jednoduché, ako si myslíme." 

Mojím prianím je, aby sme si uvedomovali všetky tie zmeny prostredia, ktoré nastali...aby sme pozorovali prostredie, v ktorom žijeme. Naozaj chcete jednať pri nákupoch impulzívne? Alebo uvážite, čo vložíte do nákupného košíka?  

"Nikdy neskončíme túto epidémiu obezity, keď ju budeme liečiť ako problém jednotlivca. Jednotlivca vytrhnutého z prostredia. Z prostredia, ktoré nás ovplyvňuje tak dramaticky. Z prostredia, ktoré sa stáva obezitogénne."

Zdroje:

1 http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs311/en/

2 http://www.worldobesity.org/resources/aboutobesity/

3 http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//NONSGML%2BWDECL%2BP8-DCL-2016-0037%2B0%2BDOC%2BPDF%2BV0//EN 

4 Hainer, V. a kol. Základy klinické obezitologie. 2011. Grada, Praha, 2. vyd., ISBN 978-80-247-3252-7

5 http://www.sancedetem.cz/srv/www/content/pub/cs/clanky/travi-dite-pet-az-sest-hodin-denne-na-internetu-pozor-na-vznik-zavislosti-168.html