V poslednej dobe dostávam na instagrame alebo fb otázky na čakankový sirup. Či a aký používam a prečo ho spomedzi sladidiel preferujem, preto som sa rozhodla napísať vám stručný článok. 

Kúpite v DM, Rossmannovi alebo rôznych e-shopoch

Čakankový sirup som si kúpila zo zvedavosti. Normálne som proti všetkým tým sirupom z javora, agáve a datlí, ale toto sladidlo je iné, má navrch. Oproti ostatným je to bomba v tom, že obsahuje veľké množstvo nestraviteľnej vlákniny inulínu, ktorý sa získava z koreňa čakanky. Na 100 g výrobku to robí neuveriteľných 62 g vlákniny. Cukor je obsiahnutý len v 13 %, takže energetická hodnota výrobku je o dosť nižšia než u ostatných sirupov.  Inak, dostanete kúpiť ešte viac vlákninovú verziu, kde je cukru len 5 %. Záleží, čo chcete/potrebujete.

Jeho chuť je zaujímavá, dosť mi pripomína med. Jediná vec, čo ma na ňom štve je cena. Ale zas je pravda, že ho nepridávam húfom všade, kde sa dá (mám doma aj normálny cukor 😇), takže vydrží dlho. Používam ho hlavne do cesta na blissballs, občas do ovsenej kaše s bielym jogurtom alebo na poliatie lievancov.

Skvelé domáce blissballs, teda nepečené guličky z arašidového masla, kokosu, ovsených vločiek, kešu a trochy čakankového sirupu a mlieka. :-)

Po výčte všetkých tých pozitív je ale dúfam všetkým jasné, že je to stále tekutá energia navyše, v celku vlastne dosť zbytočná. Určite by som ho nedávala všade (mimochodom, v nadmernom množstve, prípadne u senzitívnych jedincov môže nadúvať) a neradím vám ho jesť od rána do večera len preto, že je to samá vláknina. Vlákninu vieme predsa zohnať ďaleko výhodnejšie v zelenine, strukovinách... ale veď to sme si už veľakrát pripomínali.

MYslím si ale, že sirup je podarený a ideálny produkt pre tých, ktorí majú potrebu si sladiť čaj, biely jogurt či lievance trochou sladkého a nevedia si to bez toho predstaviť. A nevidím v tom nič zlé. Stopercentné sugarfree je zbytočne radikálne a často vedie k poruchám príjmu potravy. Nemôžeme byť vždy idealisti aj napriek tomu, že odnaučenie chutí od sladkého je to najlepšie. ;-)

A čo vy a čakankový sirup, skúsili ste?

Hovorí sa, že ražný chlieb je zdravší než pšeničný. 

Keď opomeniem to, že by sme nemali nálepkovať potraviny na zdravé a nezdravé, je to tak trochu pravda. 

Ražný chlieb ale nie je lepší kvôli lepku, ako si veľa ľudí myslí. Lepok obsahuje tiež, aj keď o niečo menej (kvôli čomu nie je pečivo po dopečení tak veľmi nadýchané). Oproti pšeničnému chlebu má však vyšší obsah nutrične priaznivých látok, napr. vitamínov skup. B, horčíka, draslíka, fosforu a železa. Najväčší benefit má pre vysoký obsah vlákniny, ktorá tvorí až 13 % obsahu raže. 

Zatiaľ čo ražný chlieb obsahuje okolo 10 g vlákniny/100 g, pšeničný chlieb jej má len okolo 4 g/100 g. Samozrejme, pri porovnaní necelozrnnej varianty. (Celozrnná varianta bude mať zbruba o 2 g vlákniny viac, aj keď sa to líši v závislosti na druhoch použitých múk). Preto, ak potrebujete navýšiť vlákninu vo svojom jedálničku, ale celozrnné pečivo neobľubujete, zdá sa vám drahé alebo ho vo svojej predajni neviete nájsť, ražný chleba je záchrana. 

Okrem toho vám vydrží v chlebníku dlhšie ako pšeničné pečivo. Pokiaľ ho však nezjete skôr než ho tam stihnete uložiť. :-)

A ak sa snažíte zhodiť nejaké to kilečko, chlieb nezahadzujte. Viac v článku o (ne)priberaní z pečiva tu.

Vaša Petra

Vláknina je veľmi významnou, no často zabúdanou súčasťou našej stravy. Jej dostatočný príjem nás chráni pred vznikom mnohých ochorení – vláknina zlepšuje trávenie, dobre poslúži pri znižovaní hladiny krvného cholesterolu, aj pri chudnutí.

Čo je to vláknina, aké sú jej zdroje, ako rozoznať celozrnné pečivo a koľko vlákniny by sme denne mali prijať sa dozviete v mojom článku pre portál swissnatural tu. 

Zdroj obr.: https://pixabay.com/cs/

Poznáte to. Keďže to majú takmer všetci, nemôžete byť výnimka a na svojom instagrame musíte mať aspoň jednu fotku s chia aj vy. Vydáte sa preto na tour de nákupné centrá a v najbližšom alternatívnom obchode si kúpite chia semená v plnej svojej kráse. Predavačka sa na vás usmeje, pretože vie, že ste práve spravili niečo veľké pre svoje zdravie (a pre ich obchod). Veď chia všade propagujú ako cennú "superpotravinu" (v úvodzovkách preto, lebo tento pojem nie je ukotnvený v legislatíve, inak povedané, nič také ako superpotraviny zatiaľ neexistuje). 

Chia sú výborné pre vysoký obsah vlákniny a omega-3 mastných kyselín, ktoré okrem iného priaznivo vplývajú na srdce. Ale má to jeden háčik. Biologickú dostupnosť.

To, že si kúpite chia a nasypete k raňajkovým cereáliám ešte neznamená, že z nich získate užitočné živiny, ktoré obsahujú. Na povrchu majú totiž tvrdú šupku a keďže sú tak malé, dozaista ich nerozhryznete. No dobre, možno zopár áno, ale to nestačí. Celé semienka z vás potom vyjdu tak, ako aj vošli. Inak povedané, budú priaznivo pôsobiť na vaše črevá ako hrubá vláknina, ale za tie peniaze by ste chceli aj lepší efekt, však? 

Pre využitie omega-3 je lepšie semienka rozomlieť. Ideálny je mlynček na kávu a po pravde, nič iné som neskúšala, takže neviem, či existuje aj iný spôsob.  

Ak ste nejaký vyskúšali, napíšte mi do komentára. :)

Rovnaký postup platí aj u ľanových semien

Správne uskladnenie a príprava
Kvôli prítomnosti nenasýtených tukov sú rozomleté chia náchylnejšie na oxidáciu v prítomnosti kyslíka a svetla. Po rozomletí sa preto doporučuje skladovať ich ideálne v uzavretej nádobe v chladničke.

Jedno veľké plus rozomletých chia tkvie v príprave pudingu. Bobtnajú lepšie, takže puding nemusíte mať v chladničke namočený v mlieku (či bezmliečnej alternatíve) až do rána. A chutí rovnako dobre.

Pomleté semienka (nielen chia, ale tiež ľanové) sú ešte výborné v tom, že sa dajú využiť ako "zahusťovadlo" do rôznych koláčov, tvarohu, jogurtu, smoothie, čohokoľvek... Získate tak dôležité živiny navyše a jedlo získa chutnejší ráz. Dobrú chuť.

Vaša Petra