Vedci na začiatku novembra prezentovali zistenia, že už jedna noc spánkovej deprivácie a 6 mesiacov vysokotukovej stravy môžu zhoršiť inzulínovú senzitivitu, a to na rovnakom stupni, čo určitým spôsobom demonštruje dôležitosť dobrého spánku a jeho vplyvu na zdravie (1).

Prebrané z: www.flickr.com


Čo znamená, ak máme zníženú inzulínovú senzitivitu....

Inzulín je hormón produkovaný pankreasom po jedle, aby znížil hladinu cukru v krvi (glykémia). Keď je telo menej senzitívne na inzulín (hovoríme tomu inzulínová rezistencia), potrebuje vyprodukovať viac inzulínu, aby bolo schopné znížiť glykémiu. Tento stav je potom dobrým podkladom vzniku cukrovky druhého typu, ochoreniu, pri ktorom inzulín neodpovedá v dostatočnej miere na podnety zvýšenia cukru. A keďže inzulínová odpoveď je nedostatočná, hladina krvného cukru ostáva zvýšená. Trvalé zvýšené hladiny krvného cukru (tzv. hyperglykémia) súvisia s množstvom komplikácii, napr. kardiovaskulárne ochorenia (infarkt, mozgová mŕtvica, hypertenzia...).
Na rozvoj inzulínovej rezistencie má veľký vplyv obezita.


Spánok a obezita (2)
Už dlhšie sa vie, že ľudia, korí menej spia, trpia častejšie obezitou. U žien, ktoré spali menej než 5 hodín denne sa obezita vyskytovala 2x častejšie než u tých, ktoré spali 7-8 hodín denne. U mužov sa výskyt obezity v súvislosti s deficitom spánku zvýšil dokonca až 4-násobne. Zaujímavé je, že spánková deprivácia vedie k zvýšenému príjmu jedla a vo všeobecnosti zvyšuje riziko vzniku metabolických ochorení.

Prebrané z: www.flickr.com
Zisťovalo sa...
Vedci skúmali danú problematiku na psoch, u ktorých merali citlivosť na inzulín pred a po diéte, ktorá vyvolávala obezitu. Najprv vedci merali citlivosť na inzulín pred zahájením diéty s vysokým obsahom tuku a porovnávali ho medzi skupinou s normálnym spánkom a nedostatočným spánkom. Následne boli psy kŕmené vysokotukovou stravou, a to po dobu 6 mesiacov a znovu sa testovala inzulínová senzitivita. 

Zistilo sa, že už jedno ponocovanie znižovalo citlivosť inzulínu o 30 % (bez ohľadu na stravu). Toto zníženie citlivosti inzulínu bolo podbné ako pri strave bohatej na tuky (21  %). A čo je najdôležitejšie, akonáhle mali psy narušenú citlivosť inzulínu z dôvodu vysokotukovej stravy, jedna noc spánkovej deprivácie im inzulínovú rezistenciu nezhoršovala. Štúdia teda naznačuje, že nedostatok spánku a strava s vysokým obsahom tukov nemajú sčítacie účinky, a teda že fungujú zrejme podobným mechanizmom. Vedci však podotkli, že sú potrebné ďalšie podobne zamerané štúdie, aby sme to mohli tvrdiť s úplnou platnosťou.

Viac spať
Záverom sa dá len dodať, že väčšina ľudí si uvedomuje škodlivosť nadmerného množstva tukov v strave, ale už len málokto si uvedomí, aké dôležité je dostatočne dobre a dlho spať. 

Prebrané z: www.flickr.com
Zdroje
1. http://www.obesity.org/news/press-releases/one-night-of-poor-sleep-could-equal-six-months-on-a-high-fat-diet
2. Hainer a kol.: Základy klinické obezitologie, Grada, 2011, ISBN 978-80-247-3252-7
Tiež ste zmätení z toho, že raz v článku používajú kilojouly, raz kalórie a inokedy zas píšu o kilokalóriach či megajouloch? Ak ste typ človeka, čo si rád prezerá etikety (hoci by tak mali robiť všetci), iste ste natrafili na tabuľku nutričných hodnôt, kde sa uvádzajú práve spomínané jednotky. Pokiaľ však neviete, čo tieto jednotky znamenajú, prípadne sa v tom všetkom už strácate, ponúkam vám nasledovné zhrnutie.
Zdroj obr.: https://pixabay.com/sk/
Ide o energiu...
Jedno príslovie vraví: "Jeme preto, aby sme žili". V prvom rade ide o energiu, pretože bez nej by život nebol možný. Pri trávení jednotlivých zložiek potravy (sacharidy, tuky a bielkoviny) sa tieto živiny rozkladajú tráviacim systémom na jednoduchšie komponenty (monosacharidy, mastné kyseliny a aminokyseliny), ktoré telo dokáže v tejto forme ľahšie využiť tak, aby získalo energiu a  potrebné "stavebné komponenty".

Energia z jedla sa meria buď v kilojouloch (kJ) alebo kilocalóriach (kcal). Obe sú teda jednotky energie. Samotný rozdiel medzi kJ a kcal je ako rozdiel medzi míľami a kilometrami. kJ nie sú totižto ničím iným ako metrickým ekvivalentom kcal. Áno, správne by sme mali hovoriť o kcal ako cal, hoci slovo kalória je v spoločnosti viac rozšírené. Pozrime sa na to, ako sa to dá jednoducho prepočítať.

1 kcal = 1000 cal = 4,186 kJ = 4 186 J
skrátene: 1kcal = 4,2 kJ

Ak teda povieme, že jedlo obsahuje napr. 100 kcal, znamená to, že ak bude jedlo kompletne metabolizované, uvoľní sa 100 kcal energie pre využitie organizmom. Okrem fyzickej aktivity potrebuje telo energiu aj na základné metabolické procesy, akými sú napr. dýchanie, termoregulácia, rast a regenerácia, samotné trávenie a iné.

Keby sme to mali veľmi zjednodušiť, ak telo príjme viac energie ako treba, prebytočné množstvo sa uloží do tukových buniek vo forme tuku a my rastieme na váhe. Ak zas príjmeme menej energie ako telo potrebuje, energiu si získa zo zásobných zdrojov, najmä z adipocytov (tukových buniek), a to rozkladom tuku v týchto bunkách, čo spôsobí schudnutie, ak sa samozrejme jedná o dlhší časový interval.

Kilojouly v jedle
Na tom, koľko energie získame z jedla, závisí od množstva skonzumovaného jedla. Všeobecne, jedlá bohaté na tuky, pridané cukry či alkoholické nápoje sú bohatým zdrojom energie. To je dôvod prečo by sa to s konzumáciou takýchto druhov potravín nemalo preháňať, zvlášť pokiaľ ste obézny. Naopak, strukoviny, ovocie a zelenina patria medzi zdroje s nižším obsahom energie.

Zdroj obr.: www.wikipedia.com
Obsah energie v 1 g živiny:
Tuk: 37 kJ
Sacharidy: 17 kJ
Bielkoviny: 17 kJ
Alkohol: 29 kJ
Voda: 0 kJ


Koľko energie potrebujeme?
Denný kalorický príjem je individuálny. závisí od veku, pohlavia, fyzickej aktivity, metabolizme či genetických predispozícii. Základná diéta v nemocnici je napr. nadstavená na 9500 kJ. Podľa rovníc sa dá vypočítať vaša bazálna (základná) energetická potreba s prepočítaním na celkový energetický výdaj / deň. (Moja obľúbená je Harris - Benedictova rovnica, ktorá sa dá doupravovať a použiť tak aj u chorých.) U mnohých bude nižšia či naopak vyššia od 9500 kJ. Ak čakáte miminko, ste vrcholový športovec či dospievajúci puberťák budete potrebovať viac. Ak však chcete schudnúť, denný príjem energie by sa mal pohybovať v nižších číslach. Uvádza sa, že ak chcete schudnúť 0,5-1 kg/ týždeň (čo je správna rýchlosť chudnutia), mali by ste zredukovať množstvo prijatej energie zhruba o 2000 kJ.

Zdroje
Čerpala som z poznatkov fyziológie, biochémie a výživy, a to z prednášok a skrípt LF Masarykovej Univerzity
Obezita ako choroba bola ešte donedávna podceňovaná laickou i odbornou verejnosťou. Negatívne prejavy obezity boli spájané hlavne s estetickým hľadiskom, i keď sa vedela súvislosť s kardiovaskulárnymi ochoreniami a diabetom mellitom 2. typu. Najnovšie epidemiologické dáta však zaškočili nejedného človeka. Analýzy WHO (svetovej zdravotníckej organizácie) z roku 2014 ukázali, že viac ako 1,9 miliardy dospelej populácie vykazuje nadváhu, pričom cez 600 miliónov z týchto ľudí má obezitu. (1) Navyše, k nárastu prevalencie obezity a nadváhy došlo v poslednej dobe nielen vo vyspelých, ale i v rozvojových krajinách. 

https://pixabay.com/sk/tu%C4%8Dn%C3%BD-s-nadv%C3%A1hou-obezita-hmotnos%C5%A5-373064/

Existuje mnoho faktorov, ktoré sa na tomto náraste podpisujú (pozn.:viac v ďalších článkoch), no pre mňa v poslednej dobe najviac zarážajúcim je spôsob života. Ešte v 80. a 90. rokoch bolo úplne normálne nabrúsiť si kosu a posekať trávnik v záhrade. Dnes nás otravuje zvuk kosačiek. Drevo si dnes už len málokto kláti praobyčajnou sekerou, máme predsa motorové píly. Cez víkendy už nerosíme čelo potom pri upratovaní, povysáva nám robotický vysávač. Namiesto sadnutia na bicykel si sadneme do auta, nechodíme po schodoch, ale vozíme sa eskalátormi a výťahmi. A už ani v tých supermarketoch a butikoch nespálime kalórie, keď existuje svet nakupovania cez internet.

Výdobytky modernej doby nám vraj majú uľahčiť život, ušetriť energiu, čas a peniaze. Poviem vám však jedno. V konečnom dôsledku nás uberú o čas strávený zdravím, šťastím a nakoniec i o peniaze utratené za zdravotnícke služby. Vedeli ste, že každý rok umrie najmenej 2,8 milióna ľudí na následky nadváhy a obezi-ty? (2) A nemyslíte, že by ich ubudlo, keby sme sa jednoducho viac hýbali? Iste, dvíhať ťažké stroje v posilovni je tiež spôsob, ale nie prirodzený. Človek nebol stavaný na permanentné preťažovanie rovnakých svalových skupín, lebo to je to, čo robia činky pri budovaní prsných svalov, bicepsov, tricepsov... Chýba nám prirodzený pohyb - chôdza! Sedieť celý deň v kancelárii, doviesť sa autom domov, kde za vás spravia elektrospotrebiče tú najťažšiu prácu a potom, aby akože žijem lepšie ako môj sused, ktorý ostane po zvyšok dňa pred telkou, si zájdem do fitnesscentra... to je nesprávny spôsob života. Aspoň vzhľadom k pohybu. Nechcem vás samozrejme odhovárať od zakúpenia všetkých tých výdobytkov, mnohé z nich sú naozaj pomocníkom, len vám chcem sprostredkovať možno iný pohľad. 

Už dlhšie sledujem obéznych pacientov, ako prichádzajú do obezitologickej ambulancie s jediným cieľom - schudnúť čo najviac a najrýchlejšie. Málokto si uvedomí...

  • Že LEN upravením jedálnička to nepôjde.
  • Že treba zaradiť aj pohyb.
  • Že treba zmeniť spôsob života.
  • Že dočasná zmena nevedie k dlhotrvajúcim výsledkom.
Viete, ľudia sú pohodlní a leniví, čo je prirodzená vlastnosť človeka. Pointou však je prekonať sa a uvedomiť si všetky súvislosti. Obezita nie je len o pneumatike na bruchu, o pár centimetroch a kilách viac. Ide o komplexné metabolické zmeny, ktoré sa skôr či neskôr odzrkadlia na ďalších poruchách - srdce, obličky, pankreas, pečeň, kosti, svaly, mozog atď... A to vás už bude veľa stáť.

Zdroje
1 http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs311/en/
2 http://www.who.int/gho/ncd/risk_factors/obesity_text/en/


V lete nemáme veľmi chuť na niečo ťažké mäsité, preto radšej siahame po menej výdatných jedlách. Jedným z nich je i táto úžasná talianska špecialitka, ktorá sa často ponúka ako predjedlo pred hlavným chodom.

Na prípravu potrebujeme:

  • 1 veľkú mäsitú paradajku
  • 1 mozzarellu
  • pár lístkov čerstvej bazalky
  • balsamico 
Fantázii sa medze nekladú, takže postup, akým si toto jedlo pripravíte, je len na vás. Ja som zvolila servírovanie priamo do rajčiny. Tú som narezala tak, aby sa tam zmestila mozzarella a list bazalky, takže som napokon vytvorila taliansku vlajku (strieda sa červená, zelená a biela farba). Na záver som prikvapla balsamicom a trošku okorenila.

Buon appetito :)


Nutričné hodnoty podľa kalorických tabuliek:
Energia: 1386 kJ
Bielkoviny: 21 g
Sacharidy: 11g
Tuky: 22 g
Nová štúdia na poli výskumu rakoviny objavila nový potenciál omega-3 mastných kyselín (MK). Anglickí vedci zistili, že pridávanie omega-3 MK k liekom proti rakovine môže zlepšiť odpoveď pacientov na liečbu a ich kvalitu života.

https://pixabay.com/en/pill-yellow-isolated-316601/

Štúdia (1) skúmala 50 pacientov s pokročilým zhubným nádorom pankreasu. Pacientom bol podávaný 1-krát do týždňa Gemcitabin (chemoterapeutikum) a tuková emulzia bohatá na omega-3 MK, a to po dobu 3 týždňov. Štvrtý týždeň nedostávali nič. Celý tento cyklus sa opakoval celkom 6-krát.

Výskumníci zdokumentovali zredukovanie počtu metastáz do pečene, zlepšenie kvality života pacientov, ich lepšiu spoluprácu,  komunikáciu a taktiež stabilizáciu ochorenia.

Iné benefity omega - 3 MK (2)

Omega - 3 MK známe tiež ako polynenasýtené mastné kyseliny rady 3 sú pre naše telo esenciálne, to znamená, že ich musíme prijímať v potrave. Omega trojky majú nezastupiteľnú funkciu pri vývoji a raste organizmu a správnej funkcii mozgu (pamäť, správanie, sústredenie). Populárne sú tiež vďaka vlastnostiam znižovať:

  • riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení (znižujú vysoký tlak krvi a LDL-cholesterol), rakoviny, artritídy, cukrovky
  • zápalové parametre v tele
  • bolesti pri menštruácii (u niektorých žien)
Zdroje omega - 3 MK (3)
Primárnym zdrojom sú:
https://pixabay.com/en/walnuts-nuts-healthy-shell-brown-552975/
  • ryby (najmä losos, tuniak, sardinky, halibut, makrela)
  • rastlinné oleje (predovšetkým ľanový a repkový)
  • orechy
  • tekvicové semienka
Vyšší obsah omega-3 MK majú tiež riasy, chia semienka a špenát.

Ak sa vám článok páčil, zahlasujte zaň na:http://vybrali.sme.sk/c/V-boji-proti-rakovine-s-omega3-mastnymi-kyselinami/ 

Zdroje:
O mlieku sa toho napísalo už veľa. Väčšinou však články mlieko očiernili, a tak mnoho ľudí podľahlo mýtom a mlieko zo svojho jedálnička vyradili. Je však strach z mlieka opodstatnený?
Zdroj obr.: www.wikipedia.com
Mýtus č.1: Mlieko zahlieňuje
Keď som si robila prednedávnom vlastný prieskum, smutne som zistila, že až skoro polovica spotrebiteľov si myslí, že mlieko zahlieňuje organizmus. Toto tvrdenie je však klamlivé. Bolo robených niekoľko desiatok štúdii, ktoré sa zaoberali vplyvom konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov na tvorbu hlienu, avšak žiadna z nich tento vplyv nepotvrdila. (1) Ide len o fyziologický proces, pri ktorom vzniká po požití mlieka v dutine ústnej a hltane jemný povlak, ktorý je subjektívne vnímaný ako hlien. Nejde o nič iné ako o emulziu mliečneho tuku a vody, ktorá sa po krátkom čase rozkladá na základné živiny.

Mýtus č.2: Cifra na krabici mlieka udáva, koľkokrát bolo mlieko recyklované
Tento škandál prebehol po prvýkrát v roku 2010, kedy kolovala informácia, že mliekarenské spoločnosti môžu zo zákona až päťkrát prepasterizovať mlieko a uviesť ho do obehu. Spotrebiteľ to môže zistiť z číslic na tetrapacku. Ak tam napr. nájde cifru 123 5, môže skonštatovať, že mlieko bolo štyrikrát recyklované (v rade čísel chýba 4). Tieto povrchné fámy sa však v žiadnom prípade nezakladajú na pravde!


Nedokážem si predstaviť, že pri stovkách tisíc litrov mlieka, ktoré v mliekarni za deň pretečie, by bol niekto schopný vnášať tam ďalšie mlieko, odbaľovať a prepasterizovávať ho. Na to by nikto nemal čas a ani financie. Predsa i to mlieko z tržnej siete treba transportovať, ďalšie peniaze by sa zas vynaložili na jednotlivý pasteračný proces atď.

Ďalším argumentom je i to, že do tetrapackov sa balí mlieko, ktoré prešlo UHT záhrevom (ultra high temperature), nie pasteráciou (pri tomto technologickom postupe sa využívajú Pure pack alebo plastové obaly). Navyše, mlieko po UHT ohreve sa už znova tepelne ošetriť nedá. (2)

Čísla na obaloch súvisia so samotným obalom a nie s produktom. Ak v rade čísel chýba napr. 4, neznamená to nič iné ako to, že sa obal tlačil na 4.páse. (2)

Mýtus č.3: Mlieko je pre dospelého človeka nevhodné, je určené mláďatám a malým deťom

zdroj obr.:https://commons.wikimedia.org/wiki/
V prírode je bežné, že mlieko pijú iba mláďatá, preto mnoho ľudí podľahlo pocitu, že je mlieko pre nás, dospelých, škodlivé, resp. nevhodné. Iste, dnes trpí laktózovou intoleranciou 65% ľudí na celom svete (3), prevažne v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Ešte zhruba pred 8000 rokmi trpeli laktózovou intoleranciou viac-menej všetci, no následne sa začalo objavovať čoraz viac ľudí schopných tolerovať tento mliečny cukor. To bolo spôsobené tým, že zvieracie mlieko poskytlo nový, cenný energetický zdroj (3), vďaka čomu boli schopní prežiť dlhšiu dobu.

Viaceré štúdie skúmali, či je mlieko pre dospelých naozaj nezdravé, no všetky sa zhodli na tom, že nie. (3,4) Navyše, mnohé z týchto štúdii zistili pozitívne aspekty konzumácie mlieka u dospelých ľudí. Vyzdvihla by som najmä zníženie rizika vzniku cukrovky 2. typu, obezity, vysokého krvného tlaku (5) a dokonca i rakoviny (4).  Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ netrpíte intoleranciou laktózy (prípadne alergiou na mliečne bielkoviny), mlieko môžete s obľubou konzumovať i v dospelosti.

Mýtus č.4: V UHT mlieku už nie sú žiadne vitamíny
Kravské mlieko (okrem iných druhov) je výborným zdrojom vitamínov skupiny B a vitamínu A, D. Je pravdou, že veľká časť týchto vitamínov je procesom záhrevu zničená, avšak len z malej časti (v priemere menej ako 20%). (6) Táto strata  má len zanedbateľný vplyv na nutričnú hodnotu vyváženej stravy. Pre spokojnosť spotrebiteľov sa mnohé firmy rozhodli kompenzovať túto (hoci zanedbateľnú) stratu a mlieko obohacujú vitamínmi. Navyše, UHT záhrev (záhrev na 150°C po dobu 5 s) je dôležitý z hľadiska mikrobiálnej kontaminácie a teda bezpečnosti konzumácie, pretože sa ním inaktivujú všetky mikroorganizmy, vrátane spór, čím sa predĺži trvanlivosť mlieka z niekoľkých dní na niekoľko mesiacov.

Mýtus č.5: Odtučnené mlieko má menej vápniku
Vápnik je nesmierne dôležitým makroprvkom pre rast a udržanie dobrého stavu kostí a zubov, pre správnu funkciu svalov a nervov. Dobrým zdrojom vápnika, ktoré telo dokáže využiť, je mlieko a mliečne výrobky. Denná doporučená dávka u dospievajúcich adolescentov je 1,3 g, čo je dávka obsiahnutá v 1 l mlieka. Fámy, že odtučnené mlieko obsahuje menej vápniku, lebo sa takmer všetok odstredil, je blbosť! Pravdou je presný opak. So znižujúcim sa množstvom tuku v mlieku sa obsah vápnika zvyšuje. Z jednej šálky plnotučného mlieka dostane náš organizmus 246 mg Ca, z odtučneného mlieka až 300 mg. (7)

Mýtus č.6: Mlieko je ťažko stráviteľné
Opäť jedno z klamstiev. Nielenže mlieko obsahuje bielkoviny, ktoré sú ľahko stráviteľné, ale pri procese homogenizácie, ktorá zabezpečuje rovnomerné rozptýlenie mliečneho tuku, sa zvýši počet tukových kvapôčok a zároveň sa zníži ich veľkosť, takže tento tuk dokáže telo ľahšie stráviť. (8) Ak jedinec ťažko trávi mlieko, ide pravdepodobne o deficit enzýmov, ktoré odbúravajú jednotlivé zložky mlieka. 

Mýtus č.7: Trvanlivé mlieko obsahuje éčka
Pri výrobe trvanlivého mlieka sa v žiadnom prípade k mlieku nepridávajú žiadne konzervanty. (9) Trvanlivosť zabezpečuje tepelné ošetrenie surového mlieka. Nakoľko sa pri pasterácii používa nižšia teplota, mlieko má pochopiteľne i nižšiu trvanlivosť. Každopádne, všetko prebieha bez "éčok", takže už žiadne obavy.

Mýtus č.8: Pri alergii na kravské mlieko je vhodné piť ovčie
Alergia je prehnaná imunitná reakcia, v prípade mlieka na bielkoviny (predovšetkým na kasein a laktalbumin). Tieto bielkoviny však obsahuje nielen kravské mlieko, ale i mlieko ovčie či byvolie. Kozie mlieko síce obsahuje beta-laktalbumin, ale v menšej miere ako kravské a neobsahuje alfa- S1-kasein, takže je pre alergikov prijateľnejšie. (10)

Mýtus č.9: Nepite mlieko, obsahuje veľa cholesterolu
Éra cholesterolového strašiaka už dávno skončila. Platí totiž, že čo telo nezíska z potravy, zvyšok si aj tak dosyntetizuje (cholesterol je veľmi dôležitá tuková látka pre výstavbu membrán všetkých buniek a pre vzájomnú komunikáciu medzi bunkami). Stravou sa dá ovplyvniť hladina cholesterolu v krvi pomerne málo, max. z 30 %. Táto hladina v krvi totižto závisí predovšetkým na metabolizme daného jedinca. (11)

Denne by sme mali prijať z potravy do 300 mg cholesterolu (u ľudí s rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení je to do 200 mg). Cholesterol sa nachádza v živočíšnych produktoch, takže aj v mlieku. Netreba sa však báť, jedna šálka plnotučného mlieka obsahuje 33 mg cholesterolu. (12) A keby ste chceli vypiť celý liter mlieka, tak by ste prijali zhruba 120 mg cholesterolu. Takže mlieko zas až tak strašne veľa cholesterolu neobsahuje. Navyše, na tuk sa viažu vitamíny, takže nebyť tuku v mlieku (aj iných potravinách), neprijali by sme zo stravy vitamíny rozpustné v tukoch (A,D,E,K).

Mýtus č.10: Najzdravšie mlieko je priamo od kravy
Čerstvo nadojené mlieko od kravy môže obsahovať značné množstvo mikroorganizmov. Záleží samozrejme na podmienkach chovu a následného spracovania mlieka. Je totiž mnoho možností kontaminácie. Mlieko, ktoré sa predáva na pultoch v obchodoch je tepelne ošetrené podľa platných noriem tak, aby bolo bezpečné. Ak uprednostňujete (možno kvôli senzorickým hodnotám) mlieko čerstvé, mali by ste ho, pred konzumáciou, povariť! Aj tak to ale nebude úplne bez rizika.

zdroj obr.: https://pixabay.com/

Ak sa Vám článok páčil, zahlasujte na: http://vybrali.sme.sk/c/10-najcastejsich-mytov-o-mlieku/

Zdroje

Poznáte to. Máte na niečo chuť, no nič doma nemáte, až na žuvačky. V snahe potlačiť chuť na sladké, si vezmete z balíčka jednu, či dve. Bez výčitiek, však sú „bez cukru“. O pár hodín, si po výdatnom obede doprajete znova tú lahodnú žuvaciu gumu. Opäť bez výčitiek, pretože ste práve videli reklamu, ako vďaka žuvačke skoncujete so zvyškami jedla. A navyše, nechcete mať zubné kazy, tak si večer dáte ešte jednu. Viete, aké účinky (ne)môžu mať žuvačky na vaše zdravie? Čítali ste už niekedy, čo všetko sa pridáva do týchto sladkostí? 




Hoci patrí avokádo medzi ovocie, nemá nijak extra výraznú chuť. Vďaka tomu ho môžeme využiť pri príprave nátierky ako náhradu masla, keďže obsahuje značné množstvo tuku (16,5 g /100 g, pričom maslo obsahuje nad 80 g/100 g). Dúfam však, že vás tučnosť avokáda nezastraší, tuk je totižto nesmierne dôležitá komponenta a navyše, avokádo obsahuje značné množstvo mononenasýtených mastných kyselín, ktoré pomáhajú redukovať tzv LDL - cholesterol, čo znižuje riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení (1) a taktiež omega 3 a omega 6 mastných kyselín, ktoré sa podieľajú na regulácii zápalových parametrov a. i. (2) Okrem spomenutého je zdrojom draslíka, horčíka, fosforu a vitamínov (hlavne folátov, vit. K, C, E, B6) (3).

Na prípravu pomazánky budeme potrebovať:
  • 1 zrelé avokádo
  • 1 mäsitú rajčinu, prípadne 2 menšie
  • 1 menší citrón
  • 1 menšiu cibuľku, prípadne jarnú
  • mleté čierne korenie
  • (troška soli)


Postup je jednoduchý: 
Avokádo olúpeme, vyberieme jadro a dužinu roztlačíme vidličkou (ak sa ešte nedá, avokádo nie je dostatočne zrelé). Pridáme najemno nasekanú cibuľku, paradajku, okoreníme, prípadne trošku osolíme a dochutíme citrónovou šťavou.

Dobrú chuť :)

Nutričná hodnota samotnej pomazánky (na daný počet surovín) (www.nutridatabaze.cz)
Energia: 898,6 kJ
Bielkoviny: 3,3 g
Tuky: 17 g
Sacharidy: 9,16 g

Zdroje
http://www.heart.org/HEARTORG/GettingHealthy/NutritionCenter/HealthyEating/Monounsaturated-Fats_UCM_301460_Article.jsp
http://www.eufic.org/article/en/artid/The-importance-of-omega-3-and-omega-6-fatty-acids/
http://nutritiondata.self.com/facts/fruits-and-fruit-juices/1843/2
Vedci z Kalifornie zistili, že jedenie mandlí na desiatu môže byť považované za cestu, ako znížiť apetít. Štúdia, publikovaná v časopise European Journal of Nutrition v tomto roku, sledovala denný kalorický príjem u 32 žien s cieľom zistiť, či konzumácia 3 rozličných množstiev mandlí môže zmeniť nasledovný kalorický príjem z ďalších jedál.


Okrem sledovania energetického príjmu v priebehu dňa, vedci hodnotili subjektívne pocity chuti jednotlivých účastníkov pomocou vizuálnej analógovej škály. Otázkami zameranými na pocity hladu/plnosti a chuti o jedla boli výskumníci schopní posúdiť sýtiaci efekt mandlí. 

Stav nasýtenia je popisovaný ako absencia hladu po konzumácii jedla bohatého predovšetkým na bielkoviny a vlákninu. A práve mandle sú orechy s významným obsahom proteínov (20,2 g /100 g) a vlákniny (12,2 g / 100 g), okrem spomínaného sú výborným zdrojom vitamínu E, B2 (riboflavínu), B3 (niacínu) a vápniku.

Štúdia hodnotila 3 rôzne množstvá príjmu mandlí, a to 0,0 g, 28,0 g a 42,0 g u žien vo veku medzi 35 a 60 rokov s BMI 18,5 až 25 kg/m2. Účastníci výskumu konzumovali na raňajky vždy približne rovnaké množstvo energie, desiata sa skladala z jedného z vyššie uvedených množstiev mandlí a následné jedno bolo volené podľa chuti (Ad libitum).

Výsledky štúdie ukázali, že príjem vyššieho množstva mandlí nespôsobilo zvýšenie celkovej spotreby energie v priebehu dňa a energetický príjem v nasledujúcich jedlách bol zároveň nižší. Súčasne bolo zistené, že po konzumácii mandlí na desiatu mali účastníci nižší pocit hladu a dlhšie sa cítili nasýtení. Vedci preto dospeli k záveru, že spotreba porcie mandlí medzi raňajkami a obedom môže znížiť pravdepodobnosť prejedania sa po obede v dôsledku sýtiacej schopnosti mandlí. Tieto oriešky môžeme preto považovať za jedlo vhodné pre zdravú a vyváženú stravu.
Mnoho ľudí vďaka radám prvoplánových "odborníkov" na výživu podľahlo pocitu, že svet je plný chémie, i vďaka "umelým chemickým" potravinám, na ktorých si pochutnávame. Čo figuruje s chemickým názvom na obale je tabu a do nákupného košíka nepatrí. Stáva sa aj vám, že úplne vyškrtávate z nákupného zoznamu suroviny, ktoré majú na obale nejaké to éčko? Či dokonca máte nainštalovanú aplikáciu v mobile, ktorá vám napovie, čo kúpiť a čo radšej nie? Prepáčte, asi ste tiež naleteli. Týmto článkom by som chcela vyvrátiť mýtus: "Všetko, v čom je éčko je nezdravé, ba priam škodlivé".



Za atraktívnym názvom sa ukrýva kód
Do potravín sa bežne pridávajú rôzne látky za účelom zlepšenia niektorých vlastností potravín. Ide napríklad o predĺženie trvanlivosti, zlepšenie konzistenie, chuti, zvýraznenie či obnovu farby (po výrobnom procese). Všetky tieto látky sa nazývajú aditíva (prídavné látky) alebo takzvané "éčka"Aditíva schválené úradmi majú na obale potravín kód "E" s príslušným číslom. Delia sa na tieto kategórie:
  • E100 - 199 – farbivá
  • E200 - 299 – konzervanty
  • E300 - 399 – antioxidanty a regulátory kyslosti
  • E400 - 499 – emulgátory, stabilizátory a zahušťovadlá
  • E500 - 599 – regulátory kyslosti, plnidlá a protispekavé látky
  • E600 - 699 – zvýrazňovače chuti a arómy
  • E900 - 999 – náhradné sladidlá, potravinárske plyny a leštiace látky
  • E1000 - 1999 – ostatné látky

Potravinárske aditíva nie sú žiadnou novinkou
Už starí Egypťania používali rôzne farbivá a ochucujúce látky. Pozornosť tiež venovali uskladneniu potravín, pri ktorom opäť siahli po rozličných zlúčeninách. Mnoho z nich sa využíva do dnes. (1) Novinka? Pre mňa nie, veď je logické, že i pred naším letopočtom boli obdobia, kedy si ľudia potrebovali jedlo odložiť na horšie časy.

Postupným vývojom spoločnosti, ekonomických a hospodárskych pomerov sa menil tiež charakter výroby jedál a celkovo potravinársky priemysel. Nie je divu, že keď si dnes kúpite salámu, vydrží vám aj mesiac. Iste, výrobca na obale deklaruje, minimálna trvanlivosť do: Xyz, ale je len na vás, či daný výrobok zbaštíte alebo ho vyhodíte do koša. A povedzme si úprimne: Nebola by to škoda, keď tomu nič nie je?... A zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo je výrobok stále chutný? Áno, vraciame sa k éčkam. 

Zmena životného štýlu a hektická doba priniesla, že čoraz menej ľudí trávi čas v kuchyni s prípravou jedla, čím sa zvyšuje záujem o polotovary. Proces výroby a skladovania týchto potravín vyžaduje prídavok látok, ktoré zaručia, že nám dlhšie vydržia. Zaisťujú teda bezpečnosť a senzorickú akosť. Prostredníctvom týchto prídavných látok sa však výrobcovia snažia tiež zvýšiť atraktivitu potravín v zmysle zlepšenia, resp. zvýraznenia chuti. Tak aj preto si čoraz viac ľudí pochutnáva na polotovaroch. Nielen pohodlnosť, lenivosť a veľa práce nás núti siahnuť po týchto produktoch, ale i náš mozog, ktorý nám vraví, aby sme si radšej zobrali ten parížsky šalát ako tú mrkvu.


Len zlé?...
Väčšina ľudí, ktorí sú v zásade proti éčkam nerozlišujú medzi prospešnými, zdraviu neškodnými a škodlivými látkami. Škoda. Pripravujú sa i o látky, ktoré môžu mať na človeka ochranný účinok. Ako príklad uvediem (2): 
  • E300 - kyselina L-askorbová (vitamín C)
  • E101 - riboflavín (vitamín B2)
  • E160a-beta-karotén (prekurzor vit A)
  • E161 - lutein - karotenoid zodpovedný za zdravé videnie (3)  
  • E307 - alfa-tokoferol (vit E)

Nepovolené!
Internetom sa šíria informácie o škodlivosti niektorých aditív, ktoré vraj zhrnula Klinika detskej onkológie v Düsseldorfe. Najhoršie je, že tento leták šíria i odborníci na výživu. Klinika sa od tohto bulletinu radšej dištancuje a už podala trestné oznámenie na šíriteľa týchto informácii. V letáku sú totiž uvedené chybné, neúplne, nepresné a zavádzajúce informácie. (4)

Kto ich kontroluje?
Používanie potravinárskych aditív podlieha prísnej kontrole a regulácii. V ČR napr. reguluje používanie a označovanie aditív Ministerstvo zdravotníctva prostredníctvom Vyhlášky č.4/2008 Zb. (5) Podľa európskej legislatívy (Nariadenie 1333/2008) môžu byť aditíva použité pri výrobe potravín len ak (6):
  •  použitie pri navrhovanej miere nepredstavuje žiadne zdravotné  riziko pre spotrebiteľa
  •  existuje odôvodnená technologická potreba pre ich použitie 
  •  je pri použití zachovaná výživová hodnota potraviny
  •  použitie poskytuje spotrebiteľovi výhody a prínos
  •  použitie neuvádza spotrebiteľa v omyl 

Bezpečnosť používania
Nové aditíva ešte prejdú rukami EFSA (Európsky dohľad nad bezpečnosťou potravín), ktorá na základe analýzy zdravotného rizika stanoví rozsah a množstvo povolené pri výrobe potravín. Po testovaní z dostupných toxikologických dat, experimentálnych pozorovaniach na zvieratách a ľuďoch sa stanoví  ADI (prijateľná denná dávka), ktorá hovorí, aké množstvo danej látky môžeme skonzumovať denne bez toho, aby predstavovala zdravotné riziko.

Samozrejme aj cez tieto prísne regulácie môžu niektorí ľudia (najmä deti) ADI prekročiť, a to nadmernou konzumáciou potravín s obsahom aditív (7).

Je potrebné povedať, že používanie niektorých aditív je kontroverzné. Dokázalo sa, že mnoho z nich môže vyvolať u niektorých ľudí alergické reakcie. Obsah potenciálnych alergénov je však výrobca povinný deklarovať na obale.(8) 

Zvýšená konzumácia niektorých sladkostí a limonád s obsahom niektorých "éčok" môže viesť u malých detí k rozvoji hyperaktivity. Upozorňujem však na fakt, že etiológia hyperaktivity nie je až tak jednoznačná a teda, že aditíva by tým prispievali len v malej miere a u malej časti populácie. Ak však máte doma dieťa s ADHD, tieto potraviny mu z jedálnička radšej vyškrtnite. Ide o (9):
  • E110 žlť SY,
  • E104 chinolinová žlť 
  • E124 košenilová červeň ( ponceau 4R)
  • E122 azorubin
  • E129 červeň allura 
  • E102 tartrazin (potravinárska žlť)
  • E132 (indigotin)
  • E 133 brilantná modrá



Späť k chémii
Na margo toho, že dnes je všetko prechemizované by som spomenula fakt, že známe potravinárske aditívum E120 (karmín) je veru čistá biológia. Toto červené farbivo sa získava z oplodnených rozdrvených samičiek hmyzu Dactylopius coccus Costa. (10) E 920 (L-cysteín) zas z ľudských vlasov/z peria, srste, kopýt či nechtov. (11) Práve sa zamýšľam, o čom všetkom ešte nevedia vegetariáni... 

Ak si myslíte, že potraviny sa delia na chemické a tie iné, prírodné alebo ako ich nazývate, verte, že sa mýlite. Však v čom nie je chémia? V prírode nie?... Predsa aj v tej krásnej jahode z vašej záhradky. (12)


P.S.: Pevne verím, že si jahody neprestanete kupovať, keď ste práve zistili, že obsahujú éčka. Jahôdky sú mňamka :)

Ak sa vám článok pačil, hlasujte na http://vybrali.sme.sk/c/Za-vsetko-mozu-quotEckaquot/

Zdroje

8 Perlín C., Turek B.: Potraviny a údajná chemická rizika. Potravinářská revue 7, 25-27 (2010)

"Pite! Aj vtedy, keď nemáte smäd. Hydratujte telo. Budete mať krásnu pleť, schudnete, zbavíte sa bolesti hlavy a vyplavíte z tela množstvo nahromadených toxínov. Pite stále, čo najviac, ideálne tak 3 litre za deň. " Aj takto znejú rady v ženských časopisoch, televíznych programoch či na mnohých internetových stránkach. Navyše, už odmalička do nás vtĺkali vetu: "Napi sa!" Je zaujímavé, že kedysi neexistovali plastové fľaše, deti si nenosili do školy a von pitie a prežili. Dnes sa stal z pitia rituál. Je však tak veľmi potrebný?




Prečo piť?

Pitný režim je neoddeliteľnou súčasťou zdravého životného štýlu a jednou z najdôležitejších opatrení pri úprave spôsobu života. Ide o doplňovanie tekutín do tela, ktoré by malo prekryť denný výdaj a straty tekutín močom, potom, dýchaním a stolicou (dokopy až 2,6 l). Príjem a výdaj vody by mal byť teda v rovnováhe. 

Dostatok tekutín (7):
  • zaisťuje látkovú výmenu a dobrú funkciu obličiek, teda vylučovanie škodlivých látok, ktoré v tele vznikajú
  • umožňuje plnú výkonnosť orgánov tela, telesných i duševných funkcii 
  • napomáha urýchliť regeneráciu organizmu po záťaži 
  • slúži ako prevencia zápchy a močových infekcii
Naopak, nedostatok vody sa prejaví dehydratáciou organizmu, ktorá zapríčiní suchú pokožku, sliznice a pery, únavu až malátnosť so závratmi, nízky krvný tlak.

Koľko toho vypiť?

Naše telo si nedokáže uchovávať tekutiny v zásobách, tak ako tuk. Piť by sme mali teda pravidelne počas celého dňa, nie že si večer spomenieme, že sme dnes skoro nič nepili a v snahe navrátiť organizmu vodu do seba dostaneme pol litra naraz. Zaťažíme tým obličky, kardiovaskulárny systém a možno aj gastrointerstinálny trakt.

Potreba tekutín je prudko individuálna záležitosť, takže na všeobecné rady z magazínov typu minimálne 2 až 3 litre tekutín rýchlo zabudnite. Potreba tekutín závisí na (1):

  • telesnej hmotnosti 
  • veku 
  • pohlaví 
  • zložení a množstve stravy 
  • telesnej aktivite 
  • teplote, vlhkosti prostredia a prúdení vzduchu 
  • aktuálnom telesnom stave, teplote tela 
  • gravidite

V priemere, potreba tekutín k zachovaniu vodnej bilancie u človeka vážiaceho 70kg je 1,5-2 litre denne, čo odpovedá príjmu 30-35 ml/kg, zatiaľ čo spotreba tekutín dieťaťa vážiaceho 7 kg je 700 ml, čo je trikrát viac (okolo 100 ml/kg/deň). (1)

Rozdiely medzi pohlavím a vekom sú dané fyziologickým zastúpením telesnej vody. Tak napr. 80-85% telesnej hmotnosti kojenca tvorí voda, zatiaľ čo u dospelého muža je to 60-65% a u dospelej ženy 50-55%.

Ak bude priemerná 25-ročná žena o hmotnosti 65 kg piť denne  pol litra až liter tekutín, je to málo. Ak však bude prijímať vyše 4 litrov, bude to už zrejme priveľa. Samozrejme, ak táto žena bude fyzicky pracovať, ak bude leto alebo ak má práve horúčkovité ochorenie, musí prijímať tekutín viac. Rovnako tak, strava bohatá na sacharidy alebo soľ, vyžaduje zvýšený prívod tekutín.

Čo piť?

Základom je kvalitná, čistá a nesladená voda z vodovodného kohútika. Ďalej sa odporúča balená voda - kojenecká, pramenitá/slabo mineralizovaná voda bez CO2 (150-500 mg/l rozpustených látok). Pre doplnenie sa odporúča čaj, 100% džúsy (vhodne nariedené vodou), mlieko a mliečne nápoje, občas tiež kávovinové nápoje.

Význam má nielen množstvo tekutín, ale aj ich kvalita. Nesmieme zabúdať na pravidelnosť vhodných tekutín formou nápojov i tekutín v strave. Áno, mnoho odborníkov nepovažuje polievku, zeleninové a ovocné šťavy či mlieko za zdroj tekutín (kvôli tomu, že obsahujú omnoho viac nutrientov typu bielkoviny, sacharidy či tuky oproti vode), avšak ja osobne nevidím dôvod na nezapočítavanie do množstva prijatej vody. Je to predsa tekuté, či nie?

Dôležitým pravidlom pri pitnom režime je vhodná teplota nápoja, ktorá by sa mala pohybovať v lete okolo 16°C (minimálne 10°C) a v zime 20-25°C (minimálne 16°C). Príliš chladné a príliš horúce nápoje spôsobujú prekrvenie slizníc, hltanu a žalúdku následkom čoho je podráždenie zažívacieho traktu. (1)

Pozn.: O jednotlivých nápojoch sa dočítate v ďalších článkoch.

Pitná mánia

Mnohí výživoví poradcovia či lekári tvrdia, že za príčinami mnohých akútnych či chronických ťažkostí môže práve nedostatok tekutín. Mnoho ľudí však dnes podľahlo pocitu, že čím viac budú piť, tým to bude pre ich telo lepšie. Opak je však pravdou. Nadmerný prívod vody preťažuje obličky (tak ako aj nedostatok vody), srdce, spôsobuje hyponatrémiu (nedostatok sodíka), opuchy, nevoľnosť, zvracanie, kŕče a môže zapríčiniť edém mozgu, kolaps, kómu až smrť. (2) Známy je prípad bežkyne Kate Morio, ktorá skolabovala počas maratónu, pretože vypila príliš veľa vody. Skončila tak v nemocnici na infúziách s chloridom sodným (3). Takýto happy end však nečakal 28 ročnú Američanku, ktorá zomrela niekoľko hodín potom, čo v rámci súťaže vypila 7 litrov tekutín. (4) Mimochodom, prelievanie vodou patrilo v stredoveku ku krutým mučiacim technikám. (5)

Ďalšou kapitolou sú obézni ľudia, ktorí pijú aj 5 litrov tekutín denne s cieľom zhodiť nejaké to kilo. Ak sa niekto takto nalieva vodou, je to obrovský nezmysel. Využívajú len to, že žalúdok zaplavený vodou vysiela mozgu signál, že je plný, a tým potlačujú chuť na jedlo. So zdravým spôsobom chudnutia to ale nemá nič spoločné.

Vyznávači pitného režimu tvrdia, že najmenej dva litre vody denne má pre organizmus blahodárne účinky v podobe zlepšenia pleti, a tak sa doslova prelievajú vodou. Zatiaľ však nie je žiadna známa štúdia, ktorá by tento fakt podporovala. (6) Iste, je pravda, že za dostatočnú hydratáciu pokožky sa nám pokožka odvďačí, hrozí menej vrások, ale bezproblémovú, šťavnatú a sviežu pleť ako po daždi len vďaka vode skutočne nečakajte.

Ako zistiť, že pijem dostatočne?

Jednoduchým merítkom množstva vody v tele je sfarbenie moču. Uvádza sa, že by mal byť číry, svetlo žltý. Tmavá farba môže signalizovať dehydratáciu organizmu. Typicky ráno, keď sa prebudíme máme tmavý moč. Preto sa odporúča hneď po prebudení vypiť pohár čistej vody (prípadne vody s citrónom na naštarovanie metabolizmu). Upozorňujem však (a to už sa vo väčšine časopisoch nedočítate), že konzumácia repy (resp. cviklovej šťavy), čučoriedok a vitamínov skupiny B spôsobuje tmavý, resp. ružovo sfarbený moč, čo však nie je nič patologické. 

Správny pitný režim spoznáme aj podľa toho, koľkokrát za deň chodíme na toaletu. V poriadku je 5 až 7-krát denne a nanajvýš raz v noci.

Záver: Všetkého veľa škodí a je tomu tak aj v prípade obyčajnej vody. 

Ak sa vám článok páčil, hlasujte na: http://vybrali.sme.sk/c/quotVoda-co-ma-drzi-nad-vodouquot/





Zdroje

LAJČÍKOVÁ A, KOŽÍŠEK F.: Pitný režim a zdraví, České pracovní lékařství, 2005, roč. 6, č. 2, s. 106-109
Profesia výživového poradcu, nutričného terapeuta či špecialistu na výživu je v dnešnej dobe veľmi atraktívna a populárna.  Informácii je mnoho a väčšina ľudí má z toho akurát tak veľký guláš. Ak sa skutočne zaujímajú o svoje zdravie, vyhľadajú (pseudo)odborníka na výživu. Komu veriť a ako nenaletieť?
Prebraté z:
http://www.anh-usa.org/campaigns-draft/monopoly-over-nutritional-therapy/

Poďme sa najprv zorientovať v názvoch
Nutričný terapeut/špecialista – odborník na výživu zdravých i chorých jedincov (môže pracovať v nemocničných zariadeniach), konzultant vhodnej, individuálnej stravy s ohľadom na zdravotný stav, vek a preferencie pacienta/klienta. Toto označenie smie používať len absolvent vysokoškolského štúdia na lekárskych fakultách (na Slovensku je problém už v tomto bode) alebo (bohužiaľ) i vyššej odbornej školy so zdravotníckym zameraním (označenie diplm. nutričný terapeut). Absolvent 4-ročného štúdia na strednej zdravotníckej škole v tomto odbore je nutričný asistent a môže pracovať len pod odborným dohľadom nutričného terapeuta/špecialistu.

Výživový poradca – všeobecne, absolvent obyčajného kurzu zameraného na výživu bez akýchkoľvek hlbších znalostí fyziológie, biochémie, klinickej výživy a iných potrebných náležitostí. Často tiež absentuje prax v odbore. Poburujúce je, že takéto kurzy ponúkajú napr. aj na stránkach zľavomatu

Preč s kurzami na výživu
Keď si to zhrnieme, „odborník“ na výživu môže byť prakticky hocikto. Paradoxom je, že Český (i slovenský) živnostenský zákon neviaže živnosť výživového poradcu na žiadne vzdelanie. Ide teda o voľnú živnosť, ktorú môže dostať automechanik či právnik, oba bez čo i len základných vedomostiach o fungovaní tela (Pozor, titul nemusí byť teda všetko!).  Podľa mňa je to vrchol zlyhania štátu v smere kompetencií vytvoriť nejaké kritéria na výkon tak odborne náročného povolania, akým je nutričný terapeut.

Získať domnelú odbornosť nie je vôbec náročné. Stačí, ak sa zúčastníte nejakého seminára, workshopu či konferencie, ktorú usporiadava firma, často s povolením nejakého ministerstva (aby to znelo kvalitnejšie), zaplatíte si, získate certifikát a samozvaný odborník na výživu je na svete.  Ale veď na tom nie je nič zlé, či?... Nuž, certifikát v ruke neznamená automaticky vedomosti a schopnosti, lebo je získaný (po väčšine) len na základe účasti. Nemá tak žiadnu výpovednú hodnotu, pretože sa neudelí po vykonaní záverečných testov znalostí ani skúšok. Akú váhu má potom pýšiť sa týmto „diplomom“ a mať v rukách zdravie stovky obyvateľov a pýtať od nich nekresťanské peniaze za všeobecné platnú radu, ktorá v konečnom dôsledku aj tak zrejme nepomôže?... Zverili by ste sa do rúk niekoho, kto vlastne absolútne nemusí rozumieť tomu, čo vás trápi a ako nato? Lebo ja teda nie!!! Vôbec nemusím mať veľkú fantáziu na to, aby som si dokázala predstaviť, že na získanie certifikátu odbornosti na výživu stačí dotyčnému počúvať MP3-ku, prezerať si sociálne siete či dokonca prihodiť nejaké drobné do vrecka vyššieho a sedieť v teple domova. Áno, aj takto vyzerá naša spoločnosť. No čo, stále sa vám páči predstava navštíviť takéhoto šarlatána?

Kto je potom erudovaný?
Podľa mňa, poradca v tak citlivej oblasti by mal mať nielen patričné vzdelanie (v prvom rade!), ale i istú dávku vedomostí, skúseností a empatie. Mal by poznať:
  • Fungovanie tela, metabolizmus, čomu odpovedá vysoká dávka kvalitnej biochémie, fyziológie (i tej patologickej), klinických odborov vrátane základov genetiky a farmakológie.
  • Príčiny a priebeh zdravotných ťažkostí pacienta/klienta a možnosti riešenia. K tomu patrí samozrejme náuka o potravinách.
  • Kompletný sortiment potravín rastlinného i živočíšneho pôvodu a ich dostupnosť na našom trhu a mal by zohľadňovať v príprave jedálnych plánov taktiež ich sezónnnosť
  • Vhodné technologické úpravy  pokrmov, nutričné zoženie potravín a ich správnu využiteľnosť organizmom.
  • Možnosti a vhodnosť fyzickej aktivity (bez pohybu to prakticky nejde)
  • Mal by mať tiež istú dávku socioekonomických znalostí, mal by vedieť edukovať, porozumieť, podporiť, utešiť a motivovať
  • Rozhodne sa žiada INDIVIDUÁLNY PRÍSTUP, žiadne všeobecne naučené rady do života, ako učia na už spomínaných kurzoch!
Toto je len hrubý základ toho, čo sa očakáva od nás nutričných terapeutov. Nič z tohto vás nenaučí niekto za pár hodín semináru.

Na čo si dať ešte pozor
  • Zázraky rýchleho úbytku váhy – schudnúť 5 kg/mesiac je krásna predstava, to áno. Už horšie je potom pozrieť sa po skončení sľubovanej diéty do zrkadla kvôli jojo efektu. Dobrý poradca vie, že správne a trvalé chudnutie je pomalé! A že žiadne zázračné diéty nefungujú natrvalo.
  • Propagácie doplnkov výživy typu: „po kúpe tohto výrobku sa zbavíte zbytočných kíl bez námahy a driny vo fitku“, bla bla bla..... Vždy keď vám niekto povie podobné vety, nech sa vám spustí alarm, že sedíte u šarlatána, ktorý si chce akurát tak zarobiť a vaše zdravie mu je ukradnuté.
  • Recyklované srdcervúce príbehy, ako sa po tej a inej diéte podarilo schudnúť (najlepšie s fotkami pred a po chudnutí)....
Nie a ešte raz nie! K zostaveniu výživového plánu patrí kompletná nutričná, rodinná anamnéza,  prekonané a terajšie ochorenia, užívanie liekov a antropometrické údaje získané z merania (váha, výška, vypočítané BMI, obvod brucha, zadku, taktiež zistené hodnoty zastúpenia tuku, prípadne aktívnej svalovej hmoty z bioimpedančných prístrojov). Chcem však upozorniť na fakt, že tak ako samotné BMI vám nepovie veľa o skutočnom zložení tela, tak ani všetky moderné prístroje nie sú úplne vypovedajúce. Dôležitá je komplexnosť daných zistení, nesmie tiež chýbať záznam o vašom stravovaní (používajú sa na to špeciálne záznamové archy, kde si klient zaznamenáva kedy, kde, s kým a čo jedol, pil, ako sa pri tom cítil, popisujú sa tam tiež pocity hladu a fyzická aktivita). Nie je dobré odporúčať klientovi niečo, čo nemá rád, nemôže si dovoliť alebo to nevie zohnať v obchode. A tak isto nie je dobré porovnávanie sa s tabuľkami. Každý z nás je iný, má iný metabolizmus, iné nároky na výživu, preto, podotýkam ešte raz, všetko treba riešiť individuálne.

Naraziť na nutričného poradcu, ktorý sa vám bude venovať bez toho, aby na vás finančne profitoval, nie je teda jednoduché, ale nedá sa všetkých hádzať do jedného vreca. Ak sa rozhodnete zveriť sa do rúk pravého odborníka, verím, že budete spokojní. Vždy si však preverte jeho vzdelanie a veľa preveľa sa vypytujte. Aj tak možno zistíte jeho záujem o danú problematiku a nepriamo i to, či odbor absolvoval na výbornú alebo musel väčšinu predmetov niekoľkokrát opakovať.

Ak sa vám článok páčil, hlasujte na: http://vybrali.sme.sk/c/Nenalette-sarlatanom-vyzivovym-poradcom/