Odkiaľ čerpať relevantné zdroje informácii (nielen) o výžive

, , No Comments
Dnes nás viac ako inokedy charakterizuje publikačná explózia a túžba po informáciách. Po vedomostiach, poznaní a istote. Málokedy, alebo skôr málokto si však v náplave emócii uvedomuje relevantnosť - pravdivosť zdroja. Často sa odkazujeme na štúdie, oháňame sa argumentami odborníkov, odkazujeme na (naše) skúsenosti. Všetko sa denne mení a my často nevieme, ktorá bije.


Pozor na oháňanie sa štúdiami
Nájdeme už snáď VŠETKO na všetko! Štúdii je kopa, niektoré sú na tej najprestýžnejšej úrovni - hovorí sa im metaanalýzy a systematické prehľady - niektoré sú vykonávané len na pár jedincoch a nevyšly v žiadnom vysoko impaktovanom časopise - skrátka, s dobrou vedou nemajú nič spoločné. Niekedy natrafíte aj na štúdie na zvieratách či iba na Petriho miskách, ktorých výstup ale nemusí znamenať tú istú interpretáciu aj pre ľudské zdravie! Takže neznamená, že keď vyšla na niečo štúdia, ktorá váš argument podporuje, že to je automaticky univerzálna pravda/riešenie/všeobecne platný úzus.

Lenže laik sa v tom nevyzná. Navyše, nemá čas prelúskavať sa všetkými tými odbornými textami, najčastejšie v angličtine. Nemá ani chuť riešiť to všetko dopodrobna. A tak otvorí google a napíše heslo, pod ktorým hľadá odpoveď na svoju otázku. Narazí na rôzne texty. Často si protirečia. Bodaj by nie, keď každý sa odvoláva na iného odborníka, keď každý prežuje inú štúdiu.

Pri prežúvavaní, teda zmene textu odborného na popularizačný, dochádza k množstve chýb
, ku skresleniu a vymazaniu kľúčových informácii, a tak sa pôvodná vedomosť môže úplne stratiť. Je ťažké písať popularizačno-náučné texty pre laika tak, aby bolo všetko na poriadku. Neznamená to však, že sa to nedá. Len je treba vedieť, ako na to. A to už je umenie. Alebo, lepšie povedané schopnosť.

Takže...

Ako sa v tom celom vyznať? Kde a ako hľadať relevantné informácie?

  • Dnes už neplatí odvolávať sa na vzdelanie. Dnes si musíte ďaleko viac študovať, čo konkrétne, kde a kedy daný človek vyštudoval. Príklad: Niekto sa označí ako odborník na výživu. Pred menom má titul MUDr., alebo PharmDr., a tak vás napadne, že to bude erudovaný odborník. Lenže na farmácii ani medicíne sa výžive nevenuje viac ako pár hodín v prednáškovom bloku, eventuálne nejakom predmete. Je potreba ísť hlbšie. Príklad: Je daný lekár atestovaný v odbore klinická výživa? Ak áno, pravdepodobne bude rozumieť klinickej výžive, ale už napríklad nebude schopný vyjadrovať sa k problematike toxicity alebo technológie potravín. Technológ potravín zas nebude kompetentný ohľadom liečebnej či preventívnej výživy. Nie je skrátka odborník ako odborník.
  • Referencie, počet sledujúcich ani vyšperkovaný profil odvolávajúci sa na celoživotné vzdelávanie v odbore neznamená odbornosť. Prosím, myslime na to vždy, keď nám bude nejaký ambasador ponúkať očistu tela a odvolávať sa na svoje referencie.
  • Knihy o výžive ani dokumentárne seriály na Netflixe nemusia byť relevantným zdrojom informácii - kým sa vydá nejaká kniha, často to trvá tak dlho, že informácie môžu byť už neaktuálne (neplatí ale vždy, sú knihy o výžive, ktoré sú spoľahlivým zdrojom dobrých informácii - ak by ste nejaké chceli doporučiť, napíšte mi do komentára). Dokumentárne filmy zas točia často hviezdy, ktoré si chcú primárne vybudovať značku a zarobiť si. A aby to malo sledovanosť, si pište, že tam budu prelomové novinky, ktoré vám vyrazia dych!
  • Skúsenosti nepredurčujú človeka k odbornosti a relevantnosti. Aj keď bude mať paní Banánová túto skúsenosť spolu s ďalšími piatimi ženami, neznamená, že to bude písané pravidlo a bude platiť pre všetkých. Niekomu by mohlo aj dosť výrazne ublížiť.
Moja rada na záver je:

"Zbystrite vždy, keď vám pod ruky príde senzachtivá alebo niečím prelomová informácia",

pretože v drvivej väčšine prípadov sa nebude zakladať na pravde, ale na marketingovej stratégii nejakej firmy/jednotlivca.

Dávajte na doporučenia vládnych inštitúcii, riaďte sa vlastným rozumom a blogy a instastories sledujte s rezervou. ;)

0 komentářů:

Zverejnenie komentára