Voda, čo ma drží nad vodou!

, , 2 comments
"Pite! Aj vtedy, keď nemáte smäd. Hydratujte telo. Budete mať krásnu pleť, schudnete, zbavíte sa bolesti hlavy a vyplavíte z tela množstvo nahromadených toxínov. Pite stále, čo najviac, ideálne tak 3 litre za deň. " Aj takto znejú rady v ženských časopisoch, televíznych programoch či na mnohých internetových stránkach. Navyše, už odmalička do nás vtĺkali vetu: "Napi sa!" Je zaujímavé, že kedysi neexistovali plastové fľaše, deti si nenosili do školy a von pitie a prežili. Dnes sa stal z pitia rituál. Je však tak veľmi potrebný?




Prečo piť?

Pitný režim je neoddeliteľnou súčasťou zdravého životného štýlu a jednou z najdôležitejších opatrení pri úprave spôsobu života. Ide o doplňovanie tekutín do tela, ktoré by malo prekryť denný výdaj a straty tekutín močom, potom, dýchaním a stolicou (dokopy až 2,6 l). Príjem a výdaj vody by mal byť teda v rovnováhe. 

Dostatok tekutín (7):
  • zaisťuje látkovú výmenu a dobrú funkciu obličiek, teda vylučovanie škodlivých látok, ktoré v tele vznikajú
  • umožňuje plnú výkonnosť orgánov tela, telesných i duševných funkcii 
  • napomáha urýchliť regeneráciu organizmu po záťaži 
  • slúži ako prevencia zápchy a močových infekcii
Naopak, nedostatok vody sa prejaví dehydratáciou organizmu, ktorá zapríčiní suchú pokožku, sliznice a pery, únavu až malátnosť so závratmi, nízky krvný tlak.

Koľko toho vypiť?

Naše telo si nedokáže uchovávať tekutiny v zásobách, tak ako tuk. Piť by sme mali teda pravidelne počas celého dňa, nie že si večer spomenieme, že sme dnes skoro nič nepili a v snahe navrátiť organizmu vodu do seba dostaneme pol litra naraz. Zaťažíme tým obličky, kardiovaskulárny systém a možno aj gastrointerstinálny trakt.

Potreba tekutín je prudko individuálna záležitosť, takže na všeobecné rady z magazínov typu minimálne 2 až 3 litre tekutín rýchlo zabudnite. Potreba tekutín závisí na (1):

  • telesnej hmotnosti 
  • veku 
  • pohlaví 
  • zložení a množstve stravy 
  • telesnej aktivite 
  • teplote, vlhkosti prostredia a prúdení vzduchu 
  • aktuálnom telesnom stave, teplote tela 
  • gravidite

V priemere, potreba tekutín k zachovaniu vodnej bilancie u človeka vážiaceho 70kg je 1,5-2 litre denne, čo odpovedá príjmu 30-35 ml/kg, zatiaľ čo spotreba tekutín dieťaťa vážiaceho 7 kg je 700 ml, čo je trikrát viac (okolo 100 ml/kg/deň). (1)

Rozdiely medzi pohlavím a vekom sú dané fyziologickým zastúpením telesnej vody. Tak napr. 80-85% telesnej hmotnosti kojenca tvorí voda, zatiaľ čo u dospelého muža je to 60-65% a u dospelej ženy 50-55%.

Ak bude priemerná 25-ročná žena o hmotnosti 65 kg piť denne  pol litra až liter tekutín, je to málo. Ak však bude prijímať vyše 4 litrov, bude to už zrejme priveľa. Samozrejme, ak táto žena bude fyzicky pracovať, ak bude leto alebo ak má práve horúčkovité ochorenie, musí prijímať tekutín viac. Rovnako tak, strava bohatá na sacharidy alebo soľ, vyžaduje zvýšený prívod tekutín.

Čo piť?

Základom je kvalitná, čistá a nesladená voda z vodovodného kohútika. Ďalej sa odporúča balená voda - kojenecká, pramenitá/slabo mineralizovaná voda bez CO2 (150-500 mg/l rozpustených látok). Pre doplnenie sa odporúča čaj, 100% džúsy (vhodne nariedené vodou), mlieko a mliečne nápoje, občas tiež kávovinové nápoje.

Význam má nielen množstvo tekutín, ale aj ich kvalita. Nesmieme zabúdať na pravidelnosť vhodných tekutín formou nápojov i tekutín v strave. Áno, mnoho odborníkov nepovažuje polievku, zeleninové a ovocné šťavy či mlieko za zdroj tekutín (kvôli tomu, že obsahujú omnoho viac nutrientov typu bielkoviny, sacharidy či tuky oproti vode), avšak ja osobne nevidím dôvod na nezapočítavanie do množstva prijatej vody. Je to predsa tekuté, či nie?

Dôležitým pravidlom pri pitnom režime je vhodná teplota nápoja, ktorá by sa mala pohybovať v lete okolo 16°C (minimálne 10°C) a v zime 20-25°C (minimálne 16°C). Príliš chladné a príliš horúce nápoje spôsobujú prekrvenie slizníc, hltanu a žalúdku následkom čoho je podráždenie zažívacieho traktu. (1)

Pozn.: O jednotlivých nápojoch sa dočítate v ďalších článkoch.

Pitná mánia

Mnohí výživoví poradcovia či lekári tvrdia, že za príčinami mnohých akútnych či chronických ťažkostí môže práve nedostatok tekutín. Mnoho ľudí však dnes podľahlo pocitu, že čím viac budú piť, tým to bude pre ich telo lepšie. Opak je však pravdou. Nadmerný prívod vody preťažuje obličky (tak ako aj nedostatok vody), srdce, spôsobuje hyponatrémiu (nedostatok sodíka), opuchy, nevoľnosť, zvracanie, kŕče a môže zapríčiniť edém mozgu, kolaps, kómu až smrť. (2) Známy je prípad bežkyne Kate Morio, ktorá skolabovala počas maratónu, pretože vypila príliš veľa vody. Skončila tak v nemocnici na infúziách s chloridom sodným (3). Takýto happy end však nečakal 28 ročnú Američanku, ktorá zomrela niekoľko hodín potom, čo v rámci súťaže vypila 7 litrov tekutín. (4) Mimochodom, prelievanie vodou patrilo v stredoveku ku krutým mučiacim technikám. (5)

Ďalšou kapitolou sú obézni ľudia, ktorí pijú aj 5 litrov tekutín denne s cieľom zhodiť nejaké to kilo. Ak sa niekto takto nalieva vodou, je to obrovský nezmysel. Využívajú len to, že žalúdok zaplavený vodou vysiela mozgu signál, že je plný, a tým potlačujú chuť na jedlo. So zdravým spôsobom chudnutia to ale nemá nič spoločné.

Vyznávači pitného režimu tvrdia, že najmenej dva litre vody denne má pre organizmus blahodárne účinky v podobe zlepšenia pleti, a tak sa doslova prelievajú vodou. Zatiaľ však nie je žiadna známa štúdia, ktorá by tento fakt podporovala. (6) Iste, je pravda, že za dostatočnú hydratáciu pokožky sa nám pokožka odvďačí, hrozí menej vrások, ale bezproblémovú, šťavnatú a sviežu pleť ako po daždi len vďaka vode skutočne nečakajte.

Ako zistiť, že pijem dostatočne?

Jednoduchým merítkom množstva vody v tele je sfarbenie moču. Uvádza sa, že by mal byť číry, svetlo žltý. Tmavá farba môže signalizovať dehydratáciu organizmu. Typicky ráno, keď sa prebudíme máme tmavý moč. Preto sa odporúča hneď po prebudení vypiť pohár čistej vody (prípadne vody s citrónom na naštarovanie metabolizmu). Upozorňujem však (a to už sa vo väčšine časopisoch nedočítate), že konzumácia repy (resp. cviklovej šťavy), čučoriedok a vitamínov skupiny B spôsobuje tmavý, resp. ružovo sfarbený moč, čo však nie je nič patologické. 

Správny pitný režim spoznáme aj podľa toho, koľkokrát za deň chodíme na toaletu. V poriadku je 5 až 7-krát denne a nanajvýš raz v noci.

Záver: Všetkého veľa škodí a je tomu tak aj v prípade obyčajnej vody. 

Ak sa vám článok páčil, hlasujte na: http://vybrali.sme.sk/c/quotVoda-co-ma-drzi-nad-vodouquot/





Zdroje

LAJČÍKOVÁ A, KOŽÍŠEK F.: Pitný režim a zdraví, České pracovní lékařství, 2005, roč. 6, č. 2, s. 106-109

2 komentáre:

  1. Článok je dobre napísaný, proti uvedeným tvrdeniam tiež nič nemám, chcela by som len odporučiť autorke aby sa neopierala o zdroje akými sú wikipedia a lifestylové webové stránky, zvýši to výpovednú hodnotu článku. To len na margo toho, že autorka uvádza, že podporuje tvrdenia postavené na vedeckých dôkazoch. Ináč sa mi blog veľmi páči a držím palce v ďalšej činnosti.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pozerám že autorka ešte neodpísala tak kedže som si nemohol pomôcť odpíšem ja.

      Komentár tohto razenia by som obyčajne lek kvitoval akurát som v článku nenašiel že by autorka odkazovala nejaké life-stylové webové stránky (a príde mi teda možno trošku neféroví). V podstate čo sa zdrojov týka našiel som tu len tri neodborné zdroje Telegraf čo sú britské noviny s kadial autorka čerpala túto vetu " Známy je prípad bežkyne Kate Morio, ktorá skolabovala počas maratónu, pretože vypila príliš veľa vody. Skončila tak v nemocnici na infúziách s chloridom sodným" pričom ale treba dodať že takúto informáciu by v odbornej literatúre nájsť asi nešlo rovnako platí o wikipédií s ktorej je citované len toto "Takýto happy end však nečakal 28 ročnú Američanku, ktorá zomrela niekoľko hodín potom, čo v rámci súťaže vypila 7 litrov tekutín. " a posledný zdroj ktorý nieje odborný je nejaká slovenská stránka ale s tadiaľ autorka (možno až zbytočne) cituje že prelivanie vodou bola v stredoveku mučiaca technika čo je s obsahom článku dosť nesúvisiace a podľa mňa by sme jej to snáď odpustiť mohli :)

      Čo sa týka zvyšných zdrojov dva sú odborné per-reviewed články čo je teda už naozaj vedecký zdroj a myslím že autorke v tomto ohľade nieje veľmi čo vyčítať (obzvlášť nato že z vedeckého pohľadu sú niektoré záležitosti riešené v tomto článku dosť triviálne). Potom je tu citovaná jedna diplomová práca čo síce už nieje úplne ideálny zdroj, ideálne by bolo keby autorka v tej diplomovke vyhladala pôvodné zdroje a citovala tie ale tá diplomovka sa dá bez problémou online dohladať tak to nieje nejaký výrazný prehrešok z môjho pohľadu. A posledný zdroj je ak som to správne pochopil asi nejaký český lekársky časopis (v zmysle publikácia) zrovna na tému pitného režimu čo síce asi nebude peer-reviewed ale je to odoborná publikácia a určite to nieje porovnateľné s wikipédiou alebo life-stylovým časopisom :)

      Takže áno určite súhlasím že autorka by sa nemala opierať o zdroje tipu wikipedia alifestylové webové stránky. Mám však dojem že tak zatiaľ neurobila ;)

      Odstrániť