10 najčastejších mýtov o mlieku

O mlieku sa toho napísalo už veľa. Väčšinou však články mlieko očiernili, a tak mnoho ľudí podľahlo mýtom a mlieko zo svojho jedálnička vyradili. Je však strach z mlieka opodstatnený?

Zdroj obr.: www.wikipedia.com

Mýtus č.1: Mlieko zahlieňuje

Keď som si robila prednedávnom vlastný prieskum, smutne som zistila, že až skoro polovica spotrebiteľov si myslí, že mlieko zahlieňuje organizmus. Toto tvrdenie je však klamlivé. Bolo robených niekoľko desiatok štúdii, ktoré sa zaoberali vplyvom konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov na tvorbu hlienu, avšak žiadna z nich tento vplyv nepotvrdila. (1) Ide len o fyziologický proces, pri ktorom vzniká po požití mlieka v dutine ústnej a hltane jemný povlak, ktorý je subjektívne vnímaný ako hlien. Nejde o nič iné ako o emulziu mliečneho tuku a vody, ktorá sa po krátkom čase rozkladá na základné živiny.

Mýtus č.2: Cifra na krabici mlieka udáva, koľkokrát bolo mlieko recyklované

Tento škandál prebehol po prvýkrát v roku 2010, kedy kolovala informácia, že mliekarenské spoločnosti môžu zo zákona až päťkrát prepasterizovať mlieko a uviesť ho do obehu. Spotrebiteľ to môže zistiť z číslic na tetrapacku. Ak tam napr. nájde cifru 123 5, môže skonštatovať, že mlieko bolo štyrikrát recyklované (v rade čísel chýba 4). Tieto povrchné fámy sa však v žiadnom prípade nezakladajú na pravde!

Nedokážem si predstaviť, že pri stovkách tisíc litrov mlieka, ktoré v mliekarni za deň pretečie, by bol niekto schopný vnášať tam ďalšie mlieko, odbaľovať a prepasterizovávať ho. Na to by nikto nemal čas a ani financie. Predsa i to mlieko z tržnej siete treba transportovať, ďalšie peniaze by sa zas vynaložili na jednotlivý pasteračný proces atď.

Ďalším argumentom je i to, že do tetrapackov sa balí mlieko, ktoré prešlo UHT záhrevom (ultra high temperature), nie pasteráciou (pri tomto technologickom postupe sa využívajú Pure pack alebo plastové obaly). Navyše, mlieko po UHT ohreve sa už znova tepelne ošetriť nedá. (2)

Čísla na obaloch súvisia so samotným obalom a nie s produktom. Ak v rade čísel chýba napr. 4, neznamená to nič iné ako to, že sa obal tlačil na 4.páse. (2)

Mýtus č.3: Mlieko je pre dospelého človeka nevhodné, je určené mláďatám a malým deťom

zdroj obr.:https://commons.wikimedia.org/wiki/

V prírode je bežné, že mlieko pijú iba mláďatá, preto mnoho ľudí podľahlo pocitu, že je mlieko pre nás, dospelých, škodlivé, resp. nevhodné. Iste, dnes trpí laktózovou intoleranciou 65% ľudí na celom svete (3), prevažne v Ázii, Afrike a Južnej Amerike. Ešte zhruba pred 8000 rokmi trpeli laktózovou intoleranciou viac-menej všetci, no následne sa začalo objavovať čoraz viac ľudí schopných tolerovať tento mliečny cukor. To bolo spôsobené tým, že zvieracie mlieko poskytlo nový, cenný energetický zdroj (3), vďaka čomu boli schopní prežiť dlhšiu dobu.

Viaceré štúdie skúmali, či je mlieko pre dospelých naozaj nezdravé, no všetky sa zhodli na tom, že nie. (3,4) Navyše, mnohé z týchto štúdii zistili pozitívne aspekty konzumácie mlieka u dospelých ľudí. Vyzdvihla by som najmä zníženie rizika vzniku cukrovky 2. typu, obezity, vysokého krvného tlaku (5) a dokonca i rakoviny (4). Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ netrpíte intoleranciou laktózy (prípadne alergiou na mliečne bielkoviny), mlieko môžete s obľubou konzumovať i v dospelosti.

Mýtus č.4: V UHT mlieku už nie sú žiadne vitamíny

Kravské mlieko (okrem iných druhov) je výborným zdrojom vitamínov skupiny B a vitamínu A, D. Je pravdou, že veľká časť týchto vitamínov je procesom záhrevu zničená, avšak len z malej časti (v priemere menej ako 20%). (6) Táto strata má len zanedbateľný vplyv na nutričnú hodnotu vyváženej stravy. Pre spokojnosť spotrebiteľov sa mnohé firmy rozhodli kompenzovať túto (hoci zanedbateľnú) stratu a mlieko obohacujú vitamínmi. Navyše, UHT záhrev (záhrev na 150°C po dobu 5 s) je dôležitý z hľadiska mikrobiálnej kontaminácie a teda bezpečnosti konzumácie, pretože sa ním inaktivujú všetky mikroorganizmy, vrátane spór, čím sa predĺži trvanlivosť mlieka z niekoľkých dní na niekoľko mesiacov.

Mýtus č.5: Odtučnené mlieko má menej vápniku

Vápnik je nesmierne dôležitým makroprvkom pre rast a udržanie dobrého stavu kostí a zubov, pre správnu funkciu svalov a nervov. Dobrým zdrojom vápnika, ktoré telo dokáže využiť, je mlieko a mliečne výrobky. Denná doporučená dávka u dospievajúcich adolescentov je 1,3 g, čo je dávka obsiahnutá v 1 l mlieka. Fámy, že odtučnené mlieko obsahuje menej vápniku, lebo sa takmer všetok odstredil, je blbosť! Pravdou je presný opak. So znižujúcim sa množstvom tuku v mlieku sa obsah vápnika zvyšuje. Z jednej šálky plnotučného mlieka dostane náš organizmus 246 mg Ca, z odtučneného mlieka až 300 mg. (7)

Mýtus č.6: Mlieko je ťažko stráviteľné

Opäť jedno z klamstiev. Nielenže mlieko obsahuje bielkoviny, ktoré sú ľahko stráviteľné, ale pri procese homogenizácie, ktorá zabezpečuje rovnomerné rozptýlenie mliečneho tuku, sa zvýši počet tukových kvapôčok a zároveň sa zníži ich veľkosť, takže tento tuk dokáže telo ľahšie stráviť. (8) Ak jedinec ťažko trávi mlieko, ide pravdepodobne o deficit enzýmov, ktoré odbúravajú jednotlivé zložky mlieka.

Mýtus č.7: Trvanlivé mlieko obsahuje éčka

Pri výrobe trvanlivého mlieka sa v žiadnom prípade k mlieku nepridávajú žiadne konzervanty. (9) Trvanlivosť zabezpečuje tepelné ošetrenie surového mlieka. Nakoľko sa pri pasterácii používa nižšia teplota, mlieko má pochopiteľne i nižšiu trvanlivosť. Každopádne, všetko prebieha bez "éčok", takže už žiadne obavy.

Mýtus č.8: Pri alergii na kravské mlieko je vhodné piť ovčie

Alergia je prehnaná imunitná reakcia, v prípade mlieka na bielkoviny (predovšetkým na kasein a laktalbumin). Tieto bielkoviny však obsahuje nielen kravské mlieko, ale i mlieko ovčie či byvolie. Kozie mlieko síce obsahuje beta-laktalbumin, ale v menšej miere ako kravské a neobsahuje alfa- S1-kasein, takže je pre alergikov prijateľnejšie. (10)

Mýtus č.9: Nepite mlieko, obsahuje veľa cholesterolu

Éra cholesterolového strašiaka už dávno skončila. Platí totiž, že čo telo nezíska z potravy, zvyšok si aj tak dosyntetizuje (cholesterol je veľmi dôležitá tuková látka pre výstavbu membrán všetkých buniek a pre vzájomnú komunikáciu medzi bunkami). Stravou sa dá ovplyvniť hladina cholesterolu v krvi pomerne málo, max. z 30 %. Táto hladina v krvi totižto závisí predovšetkým na metabolizme daného jedinca. (11)

Denne by sme mali prijať z potravy do 300 mg cholesterolu (u ľudí s rizikovými faktormi kardiovaskulárnych ochorení je to do 200 mg). Cholesterol sa nachádza v živočíšnych produktoch, takže aj v mlieku. Netreba sa však báť, jedna šálka plnotučného mlieka obsahuje 33 mg cholesterolu. (12) A keby ste chceli vypiť celý liter mlieka, tak by ste prijali zhruba 120 mg cholesterolu. Takže mlieko zas až tak strašne veľa cholesterolu neobsahuje. Navyše, na tuk sa viažu vitamíny, takže nebyť tuku v mlieku (aj iných potravinách), neprijali by sme zo stravy vitamíny rozpustné v tukoch (A,D,E,K).

Mýtus č.10: Najzdravšie mlieko je priamo od kravy

Čerstvo nadojené mlieko od kravy môže obsahovať značné množstvo mikroorganizmov. Záleží samozrejme na podmienkach chovu a následného spracovania mlieka. Je totiž mnoho možností kontaminácie. Mlieko, ktoré sa predáva na pultoch v obchodoch je tepelne ošetrené podľa platných noriem tak, aby bolo bezpečné. Ak uprednostňujete (možno kvôli senzorickým hodnotám) mlieko čerstvé, mali by ste ho, pred konzumáciou, povariť! Aj tak to ale nebude úplne bez rizika.